reklama

Krátke pojednanie o toaleťáku

Každý z nás strávi istý čas pri svojej každodennej potrebe. Niekedy nám to toaletný papier môže spríjemniť a niekedy nie. Ak Vám prebehnú prsty cez lopúchový list alebo slabo navrstvenú papierovú plochu, nie je po ruke mydlo a voda, čo sa bežne stane pri náhlej potrebe v prírode (alebo v slabo ošetrenej prevádzke v centre mesta), môže ísť o katastrofu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Eve a Adamovi isto stačil figový list (aspoň takto to ľudia chápu, neviem či bola figa skôr ako iné stromy). Ako často ich používal a menil čoby spodné prádlo, o tom už zmienku nenájdeme. List čoby odev im slúžil do doby, kým nezhrešili a Boh ich nevyhnal, do doby kedy vstúpila smrť do života prvých ľudí, čo deklaruje Boh v Písme tým, že ich odev od toho času už pozostával z kožušiny zabitých zvierat. Vráťme sa ale k dnešnej téme, toaletnému papieru, určenému k prvotnému očisteniu intímnych miest.

Ako som sa kdesi dočítal, človek tvor vynaliezavý, používal v prípadoch „po“, všetko čo mal po ruke. Od vody, šúpolia kukurice cez trávu, listy, kamene, drievka, piesok, lastúry, až po látky, špongie, kožu a vlastné prsty. Našťastie žijeme v dobe papierovej. Neviem si predstaviť, žeby som mal doma namiesto kotúčika mäkkého papiera krabicu s pieskom, poprípade kopu sena. Úplne mi stačili skúsenosti s toaleťákom minulého storočia vo forme naskladaných papierikov 15x12cm, s jednou stranou lesklo „doleskla“ a druhou tak dokonale savou ako kancelársky papier. Tento typ s lesklým povrchom volili asi preto, aby si ho ľudia nemýlili s notesom. Na lesklú stranu sa totiž ani guľôčkovým perom nedalo nič napísať. Kto by však mal chuť písať, keď ho o chvíľu čakala tortúra, kedy hrany papiera vyryjú do citlivej mäkkej tkáne nové dočasné vrásky. Jeho hrúbka vyžadovala cit, ak ste viac pritlačili boli ste doslova v r...

V niektorých krajinách ešte donedávna používali všeličo čo bolo z papiera. Noviny, stránky kníh, telefónne zoznamy, aktuálne tlačivá. Pamätám si, ako sa raz kamarát vrátil z toalety v jednom podniku a smutne pozrel do občianskeho preukazu. Ostala mu tam už len strana s fotografiou, rázne ho zavrel so slovami
-Papier sa už minul a sám so sebou si r... nevytriem.
Ani na vojne to nebola slasť. Toaleťák sa nefasoval a míňať peniažky na niečo, čo sa dalo poľahky nahradiť, bolo hriechom. Keď nebola po ruke „Obrana lidu“, „Rudé právo“ alebo vševedúca „Pravda“, neraz poslúžili kvalitné košele. Stačilo zo spodnej časti odtrhnúť pás, dva a mali ste po starosti. Na rote sa tak začali zjavovať detvanci v zelenom. Charakterizoval ich holý pupok. Nejednému spolubojovníkovi ostala po návrate z cvičenia už len minikošeľa. Golier, látka po tri gombíky, bez rukávov. Nevedno ako, ale pri sčítaní eráru nikdy nikomu nič nechýbalo a všetko bolo v použiteľnom, kompletnom stave.

V čase kedy som zarezával za barovým pultom v jednom nemenovanom hoteli typu socialistickej ubytovne sa chodili ku mne upratovačky (chyžné) vyžalovať.
-Predstavte si Paľko, čo toto bol zas za zájazd. Na každej izbe je v záchode nahádzaný použitý toaletný papier na zemi! Tak za toto som platená, aby som h... zbierala?
Vysvetľoval som im, že to tak v niektorých štátoch proste majú. Ich kanalizačný a čistiaci systém jednoducho nemá zariadenia na rozklad papiera, notabene, keď ani žiaden vo vode rýchlo rozložiteľný nie je u nich doma k zohnaniu, tak to proste riešia takto. Nuž iný kraj, iný mrav. Nejako podobne to fungovalo za čias feudalizmu na našich zámkoch, hradoch a kaštieľoch. Ani tam sa nehádzal použitý papier, alebo čipkovaná látka inam ako na zem, či do pripravenej nádoby extra.

Povolanie „hajzeľbaby“, ešte stále u nás funguje. Nezávidím tým osôbkam ich pracovnú náplň.
Raz sa takto po schodoch rútil chlap, očividne mal naponáhlo a príjemne mu nebolo. Po tom čo hore hodil babke dvacku, schmatol papier a vytrhol jej podávanú kľučku od dverí z ruky, bral schody po dvoch. Nemal. Prekonal posledné dva a ostal zarazený ako klinec v dreve.
-Páni moji, ja som sa pos... , oznámil uľavujúcemu si osadenstvu verejného WC. Napriek tomu, žeby si zaslúžil poľutovanie, pomoc, odpoveďou mu bol hurónsky rehot. Tak nákazlivý, že sa po chvíli začal smiať i sám hlavný aktér. V ten deň si babka iste zarobila navyše a k slovu sa dostal nielen toaleťák.

Kotúčik papiera je aj zaujímavým obchodným artiklom. Jeho 20-50 metrov predstavujúcich x útržkov sa dá predať aj za 200,-Sk. Na verejnom WC a donedávna i v nočných podnikoch s ním obchodujú babky, ktoré majú na starosti údržbu a čistotu zverených priestorov. Približne šesť útržkov za päť až desať korún, premení cca 8,-Sk za kotúčik na 46 násobok a viac. Pozadu neostávajú ani firmy predávajúce toaletné papiere v menšom. Na ich povrchu môžete mať od výjavov z Kámasutry cez veselých mladomanželov, krížovky alebo sudoku, aj politikov, známe osobnosti, až po kvetinky, abstraktné umenie, texty kníh... proste čokoľvek s čím si chcete spríjemniť pobyt na samote a napokon si tým, či ním aj vytrieť.... Kotúčik bratru od 120,-Sk až po ajajáááj.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stačí si iba natrhať, ako ho použijete ...

Sudoku, krížovka alebo poézia, vyberte si

Táto podobizňa sa dá nahradiť iným vhodným politikom, vlastným šéfom (v prípade ak nehrozí, že príde na návštevu), tajne poriadenou fotografiou predavačky čo Vás minule obtiahla o deko šunky, záhradníkom čo Vám páli za ženou, svokrou čo Vám lezie na nervy, alebo odporným susedom, ktorému môžete použitý originál aj hodiť pred dvere.
Fantázii sa medze nekladú, záleží na výške obnosu, ktorý ste na tento špás ochotní použiť.

Jedna zahraničná spoločnosť robila prieskum ako sa toaletný papier používa. Podľa výsledkov určila tri kategórie. V prvej sú všetci, ktorí pred vykonaním aktu očisty zadného otvoru papier starostlivo poprekladajú, takže sa z dvoj-troj- vrstvového sa stane šesť až deväť vrstvový... poprípade viac. Tých nazvali „Skladači“. Druhú kategóriu tvoria užívatelia, ktorí používajú papier v zmuchlanom stave, proste tak ako sa im ho podarí odtočiť, keď zistia, že už v ruke majú štvrť kotúča, urobia z neho parádnu placku a použijú podľa potreby. To sú „Muchlači“. Do tretej kategórie sa zaradili tí, ktorí si vrstvy papiera natáčajú na prsty. Päť, u niekoho desať otočení znamená istotu, že vec bude fungovať tak ako má. To sú „Točiči“ .

Žijeme v dobe techniky a ak si zoberieme príklad z Japonska, kde skrížili toaletnú misu s bidetom a sušičkou na prádlo, o pár rokov aj u nás bude toaleťák minulosťou. A už to nebude ono, nehovoriac o tom, že ak na takomto modernom vecku príde k výpadku vody, kým sušička pobeží naplno, bude to horšia katastrofa, ako keď prsty prebehli cez vrstvu papiera. Človek aby si potom zo sebou nosil nejakú tú lastúru s ostrou hranou. Toaleťák je predsa len toaleťák. Užime si ho teda naplno, kým ešte môžeme.

pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu