Kto by nechcel mať novú fasádu, kompletne zateplený obytný dom, veď to napokon povedie k úspore financií v rodinnom rozpočte. Aj naše spoločenstvo vlastníkov pristúpilo pred rokom k tomuto kroku. Firma prišla, postavila lešenie, začal rachot vŕtačiek, pokrikovanie robotníkov. Vystrašené belorítky domové (lastovičky) sa len bezmocne prizerali, ukričané potomstvo netušilo, že odlet do teplých krajín sa v ich prípade nikdy neuskutoční. S obavou som sledoval, či staré vyvedú mláďatká skôr ako sa k nim dostanú na svojej zatepľovacej ceste robotníci. Jedného dňa som sa vrátil z práce, namiesto hniezda už svietil biely polystyrén.
-Kde je to hniezdo? pýtal som sa nezmyselne robotníka na lešení.
-Aké hniezdo? tváril sa nechápavo.
Prišlo mi to ľúto a dodnes si vyčítam, že som len sklopil zrak a zatvoril balkónové dvere.
Opäť je čas hniezdenia. Lastovičky prileteli podľa plánu, na náprotivnom dome si poobzerali svoje poškodené príbytky z minulého roku, tomu nášmu vynovenému sa vyhli zďaleka. Pred týždňom sa však i tam začali zatepľovacie práce podobne ako pred rokom u nás. Nič netušiace lastovičky začnú onedlho budovať hniezda, lepiť jednu lyžičku malty za druhou, len aby to už to mali hotové. Na stavbu potrebuje párik belorítok desať dní a behom dvoch týždňov budú v mäkučkých výstelkách hniezd zohrievať vajíčkové potomstvo. Opäť len do času, kým sa k nim lešenie, sťa rozliezajúca sa smrteľná rakovina nedostane.
Ako tomu zabrániť? Jedinou možnosťou, ktorá ma napadá je nedovoliť práve v tomto čase belorítkam zahniezdiť na dome, ktorý sa bude zatepľovať. Pochybujem o tom, žeby stavebná firma pozastavila práce na čas, kým sa vtáky rozhodnú vyviesť svoje mladé. Tak teda odháňať? Lastovička je tvor tvrdohlavý, umienený. Vracajúci sa do svojho dočasne opusteného domova je ochotná pobiť sa s votrelcami vrabčieho rodu, nechcenými podnájomníkmi do krvi, len aby obhájila svoje hniezdo spred roka. Podobne aj pri poškodenom, či strhnutom hniezde, bude ho budovať presne tam kde bolo. Aj pri viacnásobnom strhnutí nedokončeného hniezda bude v stavbe znova a znova pokračovať. Je len na nás, ľuďoch, či s tým vôbec niečo budeme robiť a kto z nás bude vytrvalejší. Odohnaním vtákov v podstate zachránime životy ich potomstva.
Belorítka domová patrí medzi chránené tvorečky . Spoločenská hodnota jedinca bola vyčíslená na 2-5 tisíc korún. Zničenie viacero hniezd je ohodnotené sumou cca 80 tisíc, vykynoženie celej minikolónie až 1 milión slovenských korún.
V Bratislave sa zatepľuje, len taký fukot. Tisíce vtákov, ktoré s človekom spolunažívajú v susedstve takmer intímnom, kedy si navzájom vidíme do našich spální, je priamo ohrozených. Za to, že každý jedinec vychytá počas sezóny až pol milióna kusov otravného hmyzu sa im odvďačíme vyvraždením potomstva. No povedzte, nie je ten človek "homo sapiens" dokonale najkrutejším tvorom na tejto zemi?
Ilustračná dokumentácia z mestskej časti Ružinov a konkrétneho domu
Ilustračné foto | I do takto poškodených hniezd sa vracajú belorítky |
Strhnuté hniezdo. | Namiesto milého uvrešťaného potomstva, už len polystyrén :-( . |
