Matica si napokon poradila a umiestnila súsošie na svoju budovu bez stavebného povolenia. Príslušný stavebný úrad uložil pokutu jeden a pol milióna slovenských korún. Desať rokov trvalo naťahovanie sa s mestom na ktorého čele sedeli a do dnes sedia nominanti SMK. Strhnúť súsošie sa neodvážili, napriek tomu, že ich ochrancovia boli členmi vlády, slovenskej. Až keď ich vplyv značne oslabol a hrozba radikálne sa vysporiadať so všetkými, ktorí Slovensko verejne podrážajú sa stala reálnou, rozhodli sa ustúpiť. Nie však zadarmo. Umiestnenie súsošia zlegalizovali a na pokute vo výške jeden milión korún trvajú. Podľa spravodajstva TV Markíza "Dnes", tak rozhodli v piatok šiesteho júna.
Napadá mi vyhlásiť verejnú zbierku na podporu slovenskej svojbytnosti s maximálnou možnou čiastkou vo výške desať korún, aby svoje cítenie mohlo vyjadriť čo najviac občanov našej krásnej zeme. Nech nacionalisti v Komárne vidia, že nám záleží na Slovensku a že si nemôžu robiť čo chcú. Maďarizácia južných častí Slovenska beží veselo ďalej, nech si hovorí kto chce, čo chce. Komárno je toho svetlým príkladom. Nuž a aby som len tak netrepal do vetra, pozrime sa aké sochy a symboly sú ochotní akceptovať.
Tento pán generál sa volá plným menom György Klapka. Hrdinný obránca Komárna. Citujem z oficiálnej stránky mesta: Klapka György zostal naveky populárnou postavou slávneho oslobodzovacieho boja r. 1848-49 v pamäti maďarského národa. Jeho meno žije v duši Maďarov ako dôstojný nástupca legendárnych hrdinov. |
Toto mi pripomína vtip, zdes žil čelavjek razgavarjuci s Leninom. Nehnevajte sa, iste v Komárne prenocovali významnejší ľudia Európy a nemajú pamätnú tabuľu ... ale neboli to Maďari, však? |
Mór Jókai. Jeden z najväčších uhorských spisovateľov používajúci maďarský jazyk. Narodil sa v Komárne v r. 1825. V tom čase patrilo Komárno pod Uhorské kráľovstvo ktoré zďaleka ešte nebolo Maďarskom. Práve v časoch Jókaiho prebiehala maďarizácia, ktorá vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska 1867. |
Csokonai Vitéz Mihály. Básnik. V rokoch 1797-8 navštevoval Komárno. V porovnaní s vierozvestcami ide o zanedbateľnú osobnosť. |
Súsošie potupne umiestnené na Dome Matice Slovenskej, pretože mesto Komárno pre neho nechcelo nájsť dôstojné miesto. Aj keď Cyril a Metod pravdepodobne cez mesto neprešli, ide o symbol slovanskosti a Slovanov. Zjavne sa to netýka maďarských občanov, ktorí sa za Slovanov nepovažujú. Pred týmto súsoším nevidieť žiadne vence, kvety, stuhy. Je zabudnuté vo výške troch metrov. A to bol cieľ, za ktorý chcú ešte milión slovenských korún odškodné vo forme pokuty. Čo na to povedať? Hanba! |
Tento článok nemá vzbudzovať nenávisť medzi národnosťami, má len upozorniť na jednostranný pohľad občanov, ktorí žijú na území Slovenska, slovenský chlieb jedia a slovenskú republiku uvádzajú v osobných dokladoch. Predstavte si dieťa, ktoré samé začne vyhlasovať, že nie ste jeho rodičia ale za svojich pravých považuje susedov. Napriek tomu bude hovoriť, daj, musíš akceptovať, dovoliť, toto je moje, toto vždy bolo moje a nie Tvoje, prečo nemôžem hovoriť rečou v ktorej mi nerozumieš, prečo si nemôžem na Tvojom území robiť to čo ja chcem ...
Nuž a ak si postaví na nočný stolík fotku susedovho otca namiesto Vašej? Čo urobíte?
Nemám proti komárňanom vôbec nič. Ich mesto je krásne, má históriu i súčasnosť. Počas hodinovej prehliadky centra som však nenašiel žiaden symbol (okrem budov povinne opatrených štátnymi znakmi), sochu, bustu, našich slovenských velikánov. Čo viac, spolu s používaným jazykom, symbolmi žltej (náhrada bielej, ktorá v kombinácii s ostatnými charakterizuje Maďarsko), zelenej a červenej farby som mal dojem, že hranice sa už posunuli kdesi k Dunajskej Strede. Iba zabudnutá socha socialistického pohraničníka v blízkosti okresného súdu mi pripomenula časy, kedy sme Maďarskú republiku považovali za druhú Juhosláviu, no rozhodne sme nechceli byť jej súčasťou ako to požadujú mnohí dnes.
Tento pohraničník ešte vyzerá mierumilovne. Asi preto, lebo slúžil na hranici susediacich štátov RVHP, štátov východného bloku. Aj keď tie mreže na okne vzbudzujú strach. Podobne ako smerovanie k autonómii. Bŕŕŕŕ. |