Bratislavské fontány II.

Nad mestom sa preháňali oblaky inšpirované rýchlosťou pretekárov na pezinskej Babe. Deň, kedy sa menia svetelné podmienky pre fotografa doslova po sekundách, o to bolo dnešná fotoprechádzka náročnejšia.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (15)

Ako prvá na muške mala byť fontána Triton a nymfa. Už medzi dverami Mirbachovho paláca som zbadal v strede dvora čosi zamotané do igelitu. Obavy sa potvrdili. Celý dvor rekonštruujú, fontána je nefunkčná a pod ochranou fóliou. Keďže v tejto budove sídli Galéria mesta Bratislavy, zamieril som za jej pracovníkmi. Milo sa na blázna ovešaného batohom a so statívom v ruke usmievali. Rekonštrukcia bude trvať počas celej sezóny, musím si počkať až na tú budúcu a vraj sa mi to iste oplatí. V jednej chvíli som chcel požiadať tetušky, aby mi na chvíľu dovolili odkryť ochranný obal, no potom som sa rozhodol, že si počkám tak ako každý iný na budúcu sezónu.

Fontána svätého Juraja stojí na štvorcovom nádvorí Primaciálneho paláca, kde ju umiestnili v roku 1930. Výjav znázorňuje boj Juraja s drakom, ktorý podľa legendy požieral mladé panny. V poslednom prípade zasiahol rytier Juraj, draka porazil a dostal za ženu zachránenú pannu Dúbravka.

Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že fontána (súsošie), vznikla pred rokom 1658. Vytesal ju neznámy bratislavský kamenár podľa návrhu Juraja Lippaya ml., grafika a sochára, synovca arcibiskupa Lippaya. Polemika sa vedie o tom skadiaľ sa fontána (súsošie), dostala na nádvorie Primaciálneho paláca. Jedna verzia hovorí, že súsošie stálo v priestore pri Dunaji, na mieste dnešného parkoviska za budovou Univerzity Komenského, kde stával do 40. rokov 20. storočia majer a záhradný palác grófa Georga Apponyiho.
Druhá verzia hovorí, že súsošie stávalo v parku Letného arcibiskupského paláca (teraz úrad vlády), ako súčasť niektorej z tamojších fontán. Rytier Juraj je vraj totožný s arcibiskupom Jurajom a jeho boj s drakom symbolizuje úsilie katolíckej cirkvi o záchranu pred reformáciou. Osobne je mi sympatickejšia a dojmom pravdepodobnosti na mňa viac pôsobí prvá verzia.

Každý z nás má rád rozprávky. Klasiku poznáme všetci, prím v Európe majú bratia Grimmovci a pán Andersen. Ak niekto povie "Dievča so srnkou", je to nič nehovoriaca informácia, ktorá síce vystihuje to čo vidíme, ale príbeh podľa ktorého bol tento výjav znázornený nám ostáva zahalený. Vráťme sa teda do čias kedy sa pre nás diali zázraky, kedy sme verili na rozprávky a do okamihov dnešného života, kedy v rozprávky ešte stále veríme a neraz sa ne v nejedných našich životných situáciách spoliehame.

Bolo nebolo, kde sa piesok lial a voda sypala. Dobro býva utláčané zlom ale napokon zvíťazí. Braček a sestrička sa volá rozprávka bratov Grimmovcov, z ktorej výjav máme možnosť vidieť na Hviezdoslavovom námestí.

Bolo nebolo, a býva to i dnes, brat so sestrou po maminej smrti dostali novú mamu, ktorá sa všeobecne označuje ako macocha. V našom príbehu pred ňou utekajú do sveta. Nebola to však len obyčajná macocha, bola to čarodejnica, ktorá začarovala všetky pramene vody na ich ceste. Tak sa stalo, že keď sa smädný malý braček z jedného napil, zmenil sa v srnca. Sestrina láska k bratovi, tak ako každá skutočná láska nepoznala hranice a naučila sa žiť s ním, čoby srncom v jednej chalúpke. Keď sa do nej zamiloval samotný kráľ, súhlasila so sobášom len za tej podmienky, že srnčeka nikdy neopustí. Ako to už v rozprávkach býva, toto bola len prvotná zápletka. Pôvodnú rozprávku, rozuzlenie i šťastný koniec si môžete prečítať tu.

Najády sú stvorenia z gréckej mytológie, ktoré zahŕňajú aj nymfy potokov, riek a fontán. Ich meno znamená tiecť alebo bežiaca voda. Podstata najády je viazaná k jej prameni, či telu a ak tento vyschne, zomiera. Väčšinou sa uvádza, že ide o dcéry Dia a rôznych Okeánovien, stvorenia nadčasové, vyskytujúce sa naprieč celou Európou. Pre zaujímavosť, delia sa na:
Crianeae, nymfy fontán
Limnády, nymfy jazier
Pegaeae, nyfmy prameňov
Potameidy, nymfy riek
Eleionomae, nyfmy močiarov
Hyády, nyfmy dažďa

Žena s krčahom predstavuje nymfu radu Crianeae, ktorej priama nadriadená bola bohyňa Camenae, bohyňa studničiek, prameňov a fontán. Uf až sa mi z tých mien zamotali prsty na klávesnici. Naša nyfma má vraj meno Františka. To znie celkom zrozumiteľne, však?

Fontána Mladosť (Tibor Bartfay), vo verejnosti prístupnej časti záhrady prezidentského paláca.

Rokokový letný palác z r. 1760 bol postavený pre strážcu kráľovskej koruny a poradcu Márie Terézie grófa Grassalkovicha. Súčasťou paláca je nádherná, verejnosti prístupná Grassalkovičova záhrada, miesto prechádzok a koncertov.

Tibor Bartfay vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Ako sa mu vydarila fontána Mladosť môžete posúdiť sami.

Neďaleko fontány stojí na podstavci voľajaká tetka cválajúca na koni. Prídem bližšie a aha, Terezka.

Štítok na podstavci pripomína svojim vzhľadom rok 1775, kedy Mária Terézia túto záhradu i Grassalkovichov palác skutočne navštívila. Nebolo by na škodu ho vymeniť.

A tu som sa vrátil k fontáne na Hviezdoslavovom námestí. Iste sa niektorí z Vás na začiatku článku čudovali, prečo som sa vybral fotiť fontány so statívom, keď sa pohodlne dajú vycvaknúť z ruky. Nuž dajú, ale dosiahnuť efekt padajúcej vody v pohybe bez statívu je takmer nemožné.