Séria týchto dokumentačných článkov sa bude opierať o fakty, historické pozadie a zaujímavosti spojené so vznikom a funkciou jednotlivých kostolov. Zväčša ide o historické stavby (i keď začínam pomerne mladým kostolom), ktoré sú dominantami nášho mesta. ľudia okolo nich denne prechádzajú, stretávajú sa pred nimi či v nich. Názvy ako Blumentál, svätá Trojica, Kapucíni sú vžité do povedomia obyvateľov mesta. Napriek tomu, že ich denne používajú, veľa o nich nevedia. Verím, že moja snaha vyvierajúca zo vzťahu k histórii a fotografii bude prijatá všetkými oslovenými kladne.
Nebudem porovnávať vierovyznania, rôzne vieroučné odchýlky ani vyzdvihovať jednu stavbu nad druhú. Bratislava ako multi náboženská metropola poskytuje veriacim i obdivovateľom architektúry našich predkov nesmierne bohatstvo práve v chrámoch viery. Bola by škoda obchádzať ich bez povšimnutia.
Kostol stojí na rušnom mieste Bratislavy priamo pri priesečníku ulíc Miletičova - Záhradnícka. Pôvodný projekt z r. 1934 nahradila nová architektonická štúdia manželov ing. arch. Weberových, ktorí diplomovali u prof. J.Lacku (pravda vtedy ako Ada Valentková a Marián Weber), a v auguste 1969 odišli do Švajčiarska. Kompletný projekt pre realizáciu na základe štúdie Weberových vypracoval ing. Marián Bajan z Bratislavy. |
Nie náhodou som začal sériu o našich kostoloch práve v saleziánskom chráme. V tomto roku si pripomínajú okrúhle výročie svojho založenia (150 rokov), čo máme možnosť vidieť i na výzdobe miesta z ktorého zaznieva Božie Slovo. |
Moderná architektúra kostola je atraktívna zo všetkých strán. Vitrážové okná citlivo prepúšťajú práve toľko svetla, aby bola zachovaná dôstojnosť miesta a intimita chvíľe, kedy veriaci môže v tichosti rozjímať nad Božím Slovom. Autorom okien je Slávo Brezina. |
Na chóre nájde miesto 180 ľudí. Spolu so spodnou časťou je kapacita kostola 450 miest na sedenie. Postranné strešné okná spustenej strechy presvetľujú obdive galérie na chóre. |
Efekt presvetlenia nad oltárnym priestorom dosiahli architekti umiestnením dvanásťuholníkového preskleného svetlíka, čo zvlášť v slnečných dňoch prispieva k monumentalite priestoru. |
Kostol Panny Márie, pomocnice kresťanov je jedným z vyše 150 veľkých chrámov v 34 štátoch sveta, ktoré sú jej zasvätené. Pravda, hovoríme len o saleziánskych chrámoch. |
V oltárnej časti vidíme štyri keramické prvky, ktoré dotvárajú celkové moderné poňatie centrálneho priestoru chrámovej lode. |
Keramické reliéfy sú dielom akad. maliara Juraja Martha. |
Detail strohej, ale pri tom veľmi vkusnej výzdoby oltárnej časti. |
Na vyše dvadsať metrovej zvonici je osadený štvormetrový biely oceľový kríž, pri večernom osvetlení žiariaci do diaľky. Vnútri sú umiestnené tri zvony vyrobené dielňou Márie Dytrichovej z Brodku u Přerova. |
Pohľad na kostol zo Záhradníckej ulice. Hlavná fasáda napovedá o architektonickej kvalite celého objektu, práve perfektným keramickým dvojfarebným obkladom. |
|
Pri písaní článku som použil materiály, ktoré mi spolu s láskavým svolením nafotiť objekt kostola poskytol miestny pán farár (foto 22. júla 2009). V nich bol i článok od Prof. Ing. Arch. Štefana Šlachtu Csc, rektora Vysokej školy výtvarných umení z roku 1997. Dovolil som si i z neho čerpať informácie.
Poznámka k sérii o bratislavských kostoloch
I v minulosti boly kostoly cieľom rôznych indivíduí, ktorým nebolo nič cudzieho cudzie a tak veľa vzácnych diel a liturgických pomôcok zmizlo bez stopy. Našťastie, dnešná doba so sebou priniesla i možnosť dokonalejšie chrániť súkromný i cirkevný majetok. Všetky kostoly majú rôzne zabezpečovacie systémy, popr. sú napojené na centrálny pult ochrany polície.