pavel ondera
Obtiahol vás už niekto pri platení?
Že ešte nie? Gratulujem. Ja som také šťastie nemal.
Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Že ešte nie? Gratulujem. Ja som také šťastie nemal.
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji IIHF 2011 budú už od 29. apríla. Vžil som sa do role turistu, ktorý pricestoval vlakom do Bratislavy. Podľa mapy, je štadión vzdialený iba dve ulice, Šancová a Trnavská. Vybral som sa teda pešo.
V posledných dňoch sa k referendu vyjadrujú politici, prognostici, analytici a obyčajní ľudia. Ich skeptické názory a ignorancia zo strany voličov hrajú do karát všetkým, ktorí nechcú, aby im ľud do vládnutia kecal.
Hubári na Slovensku s výnimkou juhozápadu, sa prakticky od začiatku jari pýšili svojimi úlovkami. My, z tak zatracovanej Bratislavy sme len potichúčky čakali, kedy hubárska sezóna vypukne aj u nás. Konečne!
Leto označujeme za uhorkovú sezónu, kedy sa nič zvláštne nedeje. Tento raz toto prirovnanie neplatí. Mediálne giganty nám nepodsúvajú svoje pohľady na priebeh udalostí a tak si každý musí urobiť svoju mienku o dianí sám. Nie som výnimkou.
Väčšine ľudí dym smrdí. Niet sa čo čudovať, veď ide o jeden z produktov horenia a dnes páli človek takmer všetko... Dym však môže prinášať i pôžitok.
Rekonštrukcia bojov o Bratislavu prilákala stovky návštevníkov. Organizačne bolo podujatie zabezpečené takmer po každej stránke, ale chybička sa vlúdila. Viac v skrátenej reportáži.
O hlavnom spravodajstve, ktoré nám ponúkajú televízie dnes a denne sa toho popísalo už dosť. Je to skutočne také otrasné? Porovnal som štyri bežné televízie. Nuž a ako to dopadlo? Môj názor je zrejmý, ten Váš už nechám na Vás.
Rástla, rástla, vraj ešte rastie... trošku urýchlený pôrod bol avizovaný už na piatok. Samozrejme, že som to nestihol. Prišiel som tak o "kúlové" tričko a balónik, bez ktorých svoju 48-ku hádam ani neprežijem. No a čo. Aj tak nemám rád obchody, v ktorých je veľa ľudí ...
Dnešná občianska aktivita Aloisa Hlinu mi bola viac ako sympatická. Ovečky milujem.
Ešte Vás na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou nenačapali? Čo nie je, môže byť. Je solidárne bliknutie odvrátením hrozby? A ako sa jazdí na Slovensku? V strachu alebo sme si istí dodržiavaním vyhlášky?
Na stránke "etrend"-u sa objavil článok, ktorý bez pochyby dvihol tlak všetkým registrovaným i neregistrovaným užívateľom bezkonkurenčného portálu o fotografii e-photo.
"Chlapci moji, je mi tu s Vami dobre, ale už musím ísť." Takto sa s nami pri posedení lúčil priateľ, kamarát, veľký človek telom i dušou, herec Igor Čillík. Onedlho sme sa stretli opäť. Tentoraz však vieme, že sa už nevráti.
Už toho bolo dosť. Premiér a jeho podriadení sa vyhrážali, napokon si uvedomili o čo by v konečnom dôsledku mohli prísť a tak akceptovali mierny ústupok, ktorý však svoju podobu môže ešte zmeniť. Kamióny z ciest odtiahli a oni sú opäť na koni tak ako to ukázali dnes všetci traja, stojaci za svojimi mikrofónmi. Ten tretí bol žiaľ prezident.
Kamionisti sa v Bratislave dožadujú komunikácie, ktorá im ktovie prečo bola znemožnená, resp. ich požiadavky zmietli zo stola šmahom ruky.
Hovorí sa, že bratislavčania sú najmenší ľudia na svete. Keď napadne desať centimetrov snehu, majú ho až po krk. Pravdou je, že tentoraz sneh hlavné mesto nezaskočil. V priebehu pár hodín boli ulice na poriadku a mne tak zmarili plán zhotoviť jedinečné fotky kalamity v Bratislave. Vybral som sa teda rovno na hrad. Nie so sťažnosťou ale s fotoaparátom.
Čas sa naplnil a starý rok je už minulosťou. S nádejou, očakávaním a svojimi plánmi vstupujeme do nového časového obdobia, ktoré je ohraničené počtom mesiacov, týždňov, dní, hodín, minút a sekúnd. Takto o rok na tom budeme tak isto.
Rok 2009 pomaly speje ku svojmu vstupu do histórie. Čo sa udialo, čoho sme boli svedkami, alebo len tak nás zaujalo dokumentujeme i vlastnými silami. Niekto mobilom, iný kompaktom či zrkadlovkou, deti aj vodovými farbičkami.
Na konci roka väčšinou bilancujeme. Koľko sme zjedli, vyfajčili, koľko potomkov sa nám narodilo a kde všade (koľko ešte nie), čo sme dokázali a s akým úspechom, čo sa nám podarilo a čo naopak, sme nezvládli. Nie je tomu inak ani u nadšencov fotografie.
O vianočných trhoch v našom meste počúvam už zopár dní. Návštevnosť vysoko prevyšuje pôvodné nádeje stánkárov, ceny sa pohybujú v medziach očakávania s prihliadnutím na našu ekonomickú situáciu, kvalita podávaných produktov je priamo úmerná ziskuchtivosti investujúcich podnikateľov. Zaujala ma však iná stránka. Čiernobiela. A na Mikuláša.