Pápeži nie sú apoštoli

Autor: pavel ondera | 1.2.2008 o 6:20 | Karma článku: 11,93 | Prečítané:  8534x

Táto kauza prebehla už dávno. Náboženský líder by ju však najradšej zahrabal pod čiernu zem. Rímu a papeženstvu zvášť jednoducho nevyhovuje a závery z nej vyplývajúce sa snaží prekrútiť už storočia, len aby nebola ohrozená dogma o neomylnosti a apoštolskej následnosti. Ešte nikdy sa nekonal súd s človekom po smrti za použitia jeho jedenásť mesačnej mŕtvoly face in face, čoby obžalovaného. Ešte nikdy nešlo o tak nechutný prípad u tých, pre ktorých by mala byť morálka a kázanie o nej alfou a omegou.

V prvom rade musíme vedieť, že ten kto sa na pápežský stolec posadí je defacto podľa RKC zástupcom Krista, ako ho volajú "Jeho námestníkom". Osoba ktorá síce môže byť hriešna, ale v spolupráci s magistériom vyhlasuje neomylné dogmy pod priamym vedením Ducha Svätého. Jedine tieto dogmy vyhlásené Ex Cathedra sa radia medzi tie neomylné. Avšak pápež okrem vieroučných dogiem má moc vyhlasovať kliatby, exkomunikovať z cirkvi, či podľa svojej vôle jednotlivcov rehabilitovať. Tieto úkony sú prezentované s poukazom na právomoc udelenú samotným Kristom a podoprené účelovo využitými veršami Písma Svätého (Mat 18:18), odvolávajúc sa na fakt, že aj takéto rozhodnutia budú rešpektované v nebi u Boha.

V súvislosti s neodškriepiteľnými historickými dôkazmi, ktoré evidujú zhýralosť, nemorálnosť, zlodejstvo, túžbu po moci, zločiny na poste najvyššom, obhajuje cirkev svojich vlastných lídrov dobou v ktorej žili označujúc ju ako "temný stredovek". Obhajuje ich omylnosťou neomylných, prítomným hriechom, príslušnosťou ku človečenskej rase, poukazuje na podobné skutky tej doby vo svetskom prostredí a rýchlo zvrtne reč inam. Tým chce odvrátiť pozornosť od záveru, ktorý z týchto historických skutočností vyplýva.
Neexistuje deklarovaná apoštolská postupnosť (následníctvo), neomylnosť tak ako ju prezentuje cirkev bažiaca po moci a majetku už dvetisíc rokov. Ergo funkcia pápeža nie je z poverenia Boha, je to funkcia voleného predsedu spoločenstva, v dnešnej dobe by som ju prirovnal k najvyššiemu postu riadiťela nadnárodnej poisťovacej spoločnosti s ručením veľmi obmedzeným. V časoch temného stredoveku išlo o otvorený boj o tento flek bez škrupúl, ohľadov na ľudské životy. Pomstychtivosť, prirodzená to vlastnosť človeka, ktorý sa domnieva, že mu bolo ublížené bola jedným z hnacích motorov na ceste k moci a majetku. Cirkev si veľmi dobre uvedomuje, čo by priznanie týchto udalostí v konečnom dôsledku znamenalo, preto ak si otvoríme Liber Pontificalis od 112 pápeža až po 157 nájdeme iba suchý menoslov. 182 rokov záznamov tam chýba. Od roku 1073 už opäť pokračuje záznam i s uvedením faktov zo životov jednotlivých pápežov.


Hlavná postava

Narodil sa okolo roku 816 v talianskej Ostii, presný dátum nie je známy. Určite ako dieťa netušil, že sa v histórii neobjaví ani jeho vlastné meno, naopak kým jeho druhé (čoby 112-tého pápeža) bude vzbudzovať súcit, odpor, porozumenie, nenávisť.

Do povedomia histórie vstúpil v roku 864 ako portský biskup. V roku 866 sa vynára v spore o Bulharsko, ktorý opäť znepriatelil Rím a Carihrad. Pod svojou mocou ho chcel mať jak carihradský patriarcha, tak rímsky pápež. V roku 869 je opäť na scéne vo Francúzsku a o tri roky neskôr už kandiduje na pápeža. Keď však zvolili Jána VIII. odchádza z Ríma do Bulharska. Pod hrozbou exkomunikácie (vylúčenia z cirkvi) ho Ján vyzýva k návratu. Náš "neznámy-známy" portský biskup bol obvinený z usilovania o Bulharské arcibiskupstvo, za opustenie pridelenej diecézy a odpor cisárovi, za vykonávanie bohoslužieb napriek zákazu a spolčovanie sa so skupinami usilujúcich o deštrukciu pápežskej stolice. V júli 872 bol exkomunikovaný a v roku 878 bola exkomunikácia zrušená pod podmienkou, že sa už nikdy nevráti do Ríma. Až po smrti Jána mu pápež Marinus I. vracia portskú diecézu a 6. októbra 891 sa ako 77-ročný stáva pápežom, ktorý si volí meno Formosus.

Na jeho pontifikáte toho nie je veľa zaujímavého. Angažoval sa aj naďalej v politických bojoch a intrigách, zrušil spojenectvo s Guidom, kniežaťom zo Spoleta a obrátil sa k nemeckému královi Arnulfovi, ktorého napokon korunoval lombardskou železnou korunov za cisára rímskej ríše. Zomrel 4. apríla 896.

Boj o moc a vládu nad územiami cez pôsobenie biskupov, kňazov, kléru podliehajúcemu pápežovi bol neustálym procesom. Pápež Štefan VII. chcel odvolať všetkých, ktorých na tieto miesta vysvätil a dosadil Formosus. Priešiel s myšlienkou, že podľa vtedajšieho kánonu vlastne Formosus nemohol byť pápežom, pretože biskupské právo osoby sa nesmie prenášať z jednej diecézy do druhej. Ak bol teda biskupom portským, nemohol byť súčasne biskupom rímskym. Zámer bol jasný. Všetci biskupi, kňazi, nižší hodnostári a služobníci Ríma, ktorí nastúpili za pontifikátu Formosusa sú na svojich postoch neplatne. Buď sa podriadia Štefanovi v tom prípade ich treba znova vysvätiť, alebo ich treba odvolať a na ich miesta dosadiť svojich. (Podobnosť s dnešnou politikou čisto náhodná).

Nechutnosti procesu

Vo februári 897 zvolal Štefan biskupov do Ríma. Doobeda prikázal vyniesť z krypty mŕtvolu Formosusa a obliecť ju do pápežského ornátu. Balzamovanú mŕtvolu teda po 11 mesiacoch vyvliekli do sály pred zhromaždených biskupov. Formosusa posadili na stolec, ako obhajcu mu pridelili nižšieho cirkevného úradníka z radu subdiakonov. Následne vyniesli obžalobu.
Rozsudok po krátkej porade z úst zástupcov Boha na zemi znel:

Formosus je vinný a preto nech sú odťaté na jeho pravej ruke tri prsty, ktorými udeľoval pomazanie biskupom a kňazom. Všetky jeho rozhodnutia sa týmto stávajú neplatnými a jeho mŕtvola je z cirkvi exkomunikovaná. Nech z neho strhnú pápežský ornát a jeho telo nech povláčia ulicami Ríma, napokon bude vhodený do rieky Tiber.
Tým však príbeh nekončí.

Jean-Paul Laurens 1870
Pope Formosus and Stephen VII


Takto videl maliar vo svojej predstave súdenie jedenásť mesačnej mŕtvoly

Krátko po vykonaní rozsudku sa verejnosť proti bezohľadnému pápežovi postavila. Čo je veľa, to je veľa. Štefana uväznili a v auguste ho vo väzení uškrtili. Jeho nástupcu Romanusa II., ktorý odsúdil zneuctenie mŕtvoly Formosusa po štyroch mesiacoch panovania otrávili. Ešte pred koncom roku 897 zvolili Teodora II. Ten nariadil vykopať mŕtvolu Formosusa (pochovali ho prostí rybári), a slávnostne opäť uložiť do krypty v bazilike sv. Petra. O pár dní bol ďalší pohreb, tentoraz samotného Teodora, ktorý počas svojho 20 dňového panovania pochovaním Formosusa upokojil rímsku veriacu verejnosť. Jeho nástupca Ján IX. sa pokúsil napraviť Štefanov vynesený rozsudok o neplatnosti pontifikátu Formosusa. Jedine tak sa dalo zabrániť chaosu v radoch vysväteného kléru, ktorý až do odvolania poskytoval prostému ľudu všetky sviatosti, ktoré by sa tým pádom stali neplatnými. Zvlášť citlivými úkonmi boli rozhrešenia, spovedné tajomstvo, posledné pomazania, svatby, krsty a pod.. Zvolal do Ríma koncil, na ktorom plne rebilitoval Formosusa. Nasledoval Benedikt IV. (zomrel násilnou smrťou) a po ňom Lev V.. Leva dal po dvoch mesiacoch uväzniť nástupca Kristofos. Po siedmych mesiacoch bol zosadený Sergiusom III., ktorý ich dal obidvoch pre istotu popraviť. V roku 904 dáva Sergej III. Formosusa znova exkomunikovať z cirkvi a všetky jeho úkony vyhlásil za neplatné. Tento stav trvá do dnes.

Ad absurdum

Cirkev o sebe a svojich ponitifikoch tvrdí, že sú vedení Duchom Svätým a sú právoplatnými nástupcami apoštola Petra, zakladateľa rímskej katolíckej (catholic = všeobecný)cirkvi. Iba z tohoto jedného prípadu vidieť, že tomu tak nie je. Počas 38 rokov, verejne na svojich konciloch a vyhláseniami zmenili neomylní minimálne deväť krát pohľad na Formosa.

866 - Požehnanie od pápeža Mikuláša I.
867 - Požehnanie od pápeža Hadriána II.
873 - Kliatba od pápeža Jána VIII. a odňatie biskupstva
882 - Zrušenie kliatby pápežom Marinusom I., vrátenie biskupstva, plná rehabilitácia
891 - Protiprávne zvolenie Formosa za pápeža
897 - Posmrtné zosadenie od pápeža Štefana VI. a vyhlásenie neplatnosti úkonov
897 - Rehabilitácia pápežom Teodorom II.
898 - Rehabilitácia pápežom Jánom IX. na synode v Ríme a Ravenne
904 - Exkomunikácia a vyhlásenie neplatnosti úkonov Formosa pápežom Sergiom III.

Na záver sa vrátim k slovám ktoré odzneli v úvode. Neexistuje apoštolská následnosť od Petra po dnešného Benedikta. Existuje iba následnosť vykonávania funkcie rímského biskupa. Slovo apoštol znamená posol, zvestovateľ Evanjelia, Dobrej zvesti, Krista. Môžeme však považovať za apoštola vedeného Duchom Svätým Formosusa, ktorý politikárčil a hľadel na svoj prospech? Štefana, ktorý tak nechutným súdom chcel získať do područia všetkých duchovných? Rodriga de Borgiu ako Alexandra VI., známeho smilstvom s vlastnou dcérou? Či vrahov, ktorí síce nie vlastnou rukou, ale príkazmi dali povraždiť svojich protivníkov? Toto sú len tí najznámejší výtečníci v pápežských ornátoch.

Z 264 pápežov počas 1955 rokov bolo samotnou cirkvou označených prívlastkom "svätý" iba 81 pápežov. Takmer všetci ostatní neviedli život hodný uznania tohoto rangu.

Jeden zo zdrojov, ktorý má všetky náležitosti zo strany rímsko-katolíckej cirkvi

Nihil obstat.
Dr. Augustinus Dokupil m.p.
censor dioec.
Num. 3.915/1943

Imprimatur.
Banská Bystrica, 23.12.1943
Andreas m.p.
Episcopus.
Iste, v dnešnej dobe sa táto rímska chobotnica tvári ako baránok. Stále je to však ten starý vlk v rúchu baránčom, ktorý ešte pre pár desaťročiami neváhal súhlasiť s holocaustom, pred pár storočiami upaľovať oponentov, viesť monstrprocesy, vojny, zakazovať vlastniť Bibliu, zakazovať čítať v nej.
Neupieram úprimne veriacim jednotlivcom ich vieru, ani zásluhy tejto organizácie v oblasti charity a pozitívnych humanistických cieľov, či vplyv na šírenie osvety, gramotnosti. Apoštolské následníctvo od Petra po dnešného pápeža je však iba želaním, nie skutočnosťou. Charizmatický princíp ustanovovania do služieb v prvotnej cirkvi do roku 66 n.l. bol nahradený administratívnym princípom obsadzovania cirkevných funkcií. Ani u pápeža tomu nie je inak.

Som veriaci, verím v Ježiša Krista Spasiteľa. A či ten alebo onen je príslušníkom Jeho Cirkvi, sám sa identifikuje svojimi skutkami. Hlavou Cirkvi je Kristus, údmi sú kresťania - Kristovci. Rímsku cirkev pápeži už identifikovali dostatočne.


Fakty čerpané zo zdrojov:

Encyklopédie: Britannica, Wikipédia, encyclopedia.com, Wiki wapedia, radiovaticana.cz, questia.com ....

"Dejiny pápežov"; str. 129-151; MUDr. Pavol Timko, Banská Bystrica 1944; vydavateľ J. Havelka

"Dialóg o ekuménii"; Dušan Seberíni; str. 171, kap XIII. "Pápež"; 83. Neomylnosť pápeža; "Prípad Formosus"; vyd. Dobré Slovo; Banská Bystrica; 1.vyd. 1998; ISBN 80-85760-01-2.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

DOMOV

Plavčan zostane ministrom do konca augusta

SNS neodpovedala, či je za otáľaním vyčkávanie na koaličnú radu.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?