reklama

Krst bez môjho súhlasu

Na Slovensku je ako mimino krstený takmer každý človek. Ani ja som sa tomu nevyhol. Čo to však pre mňa znamená? Je krst bez môjho súhlasu platný? Cirkev tvrdí -Áno!,... Kristus -Nie! Komu veriť? Cirkvi, ktorá sa vyhlasuje za nástroj v rukách Krista, alebo zaznamenanému učeniu Krista? Všetci chceme pre svoje deti len to najlepšie, a čo môže byť pre nich a nás dôležitejšie ako večný život?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (125)

Naša priateľka spolu so svojím vyvoleným sa rozhodli uzavrieť manželstvo.Oznámenie prišlo vzápätí aj s pozvaním na sobáš. Samozrejme in je svadba v kostole, aj keby sa jednalo o pretvarujúcich sa ateistov. Zvlášť v kruhoch umeleckých a celebrít (platí to aj pre obyčajných ľudí, mestečká a dedinky, kde je svadba v kostole proste nevyhnutnosťou a podmienkou následnej bezproblémovej existencie).
Dostavili sme sa načas. Vonku sa zvítali so známymi, očumovali tých ktorých sme nepoznali, loviac v pamäti z ktorého kanálu (televízneho) sa vynorili. Niektorých sme poznali, iných nie. Dejisko; Modrý kostolík v Bratislave; čas cca tri roky dozadu. Vchádzame dnu... zarazil ma pohľad do kamennej nádoby so "svätenou" vodou určenou k prežehnávaniu sa. Uprostred tróni hubka na umývanie riadu, pokrytá vrstvou plesne! Nuž tak tu by som chytil skôr lepru ako očisťujúce prežehnanie.

Priebeh svadby bola klasika... manželský sľub podmienený prísahou napriek tomu, že nás učenie Krista vybáda k tomu, aby sme nikdy na nič a nikomu neprisahali. Prázdne slová o potomkoch, ktorí "musia" byť príslušníkmi cirkvi, ktorá sa blahosklonne uvolila požehnať tento zväzok. V podstate to znamená, že deti týmto pádom budú krstené v perinke tou istou cirkvou dnes sobášiacou, len kvôli tomu, aby ich výchova bola v područí a intenciách učenia tejto jedinej pravej cirkvi! Je to osud každého z nás, ktorého rodičia sa z akéhokoľvek dôvodu obrátili so žiadosťou požehnania svojho zväzku na rímsko-katolícku cirkev.

Pravdupovediac, až do doby, kedy som Boha našiel (respektíve dal sa mi poznať), mi to bolo šumafuk... nepotreboval som ani Jeho, ani cirkev. Sobášili sme sa aj tak len na úrade. Zo zvyku a na nátlak rodiny som dal staršieho syna pokrstiť, práve v tomto Modrom kostolíku. Samozrejme tomu predchádzali otázky typu: -Príslušnosť k cirkvi? -Vierovyznanie? -Kto a kde Vás sobášil? Písal sa rok 1988. Odmeraný a odmietavý prístup spravila päťstokorunáčka, nenápadko položená na okraj stola. Odrazu otázky ustali a krst bol vyriešený. Mohol som byť aj prezlečený moslim a priložiť ešte jednu bankovku, mohol som dať pokrstiť aj opicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ilustračné foto
Kostol kapucínov v Bratislave
Navštevoval som ho ako dieťa bez potuchy o dôležitosti krstu, to prišlo až o desaťročia neskôr


Nuž krstenie nie je to len o tom, ako sa dohodnúť s príslušným farárom. Je to o skutočnej viere. Našiel som Boha. Vlastne, Boh našiel mňa! Možno sa niekto bude čudovať, (že i ja som veriaci) ak pozrie na články v rôznych rubrikách z môjho pera. Chcem len upozorniť, že všetko čo píšem zo sveta sú príbehy minulosti a minulosťou (okrem lampárne), dávno za mnou. Ale aby som sa vrátil ku krstu.

Ak mi niekto povie, že pokrstením dieťaťa mu vlastne zabezpečí vstup do neba, ak by sa s ním "nedaj Bože!" (však?) niečo stalo kým nedosiahne birmovku a prvé "sväté" prijímanie, opýtam sa ho, kde to hovorí Boh vo Svojom Slove? Väčšinou mlčia, chabo odporujú, že to v kostole počuli, pán farárko povedali.
Pravda je iná.
Pravdou je, že každý človek sa rodí preto, aby mal šancu pridať sa na stranu Boha, alebo toho zlého. To je podstata bytia na zemi. Nie preto, aby tu vybudoval mrakodrap, založil nadáciu, zachránil plejtváka obrovského, splodil dvadsať detí, zasadil strom alebo vynašiel perpetum mobile. Toto všetko sú podružné skutky. Svoj život musí doviesť a každý z nás ho aj dovedie do okamihu (i keď si to neuvedomuje), do bodu, kedy sa rozhodne buď po Bohu volať, alebo ho odmietne! To je základná myšlienka Starého Zákona, Nového, to je dôvod, prečo bola daná všetkým ľuďom šanca. Iste, teraz namietnete, že a čo s tými, ktorí zomreli pri pôrode, po ňom, jednoducho v čase kedy takéto rozhodnutie nemohli urobiť!?! Právom sa pýtate. Odpoveď je, -Nemá to byť naša starosť! Možno kruté, ale vysvetlím.
Boh nechce bábky, ani robotov, ani nechce obdivovateľov, ktorí sú len preto obdivovatelia, že za nich niekto iný (v našom prípade rodičia) rozhodli. Spása nie je len o dare večného života, ale o tom, že Boha budú tí, ktorí ho poznali milovať. Celým svojím srdcom a celou svojou mysľou! Ako môžem niekoho milovať, keď mi to nadeklaruje rodič, tútor, krstný otec? Objekt svojej lásky musím najskôr spoznať, utvoriť si k nemu vzťah skrze Krista a potom až prichádza láska! Dieťa, nota bene kojenec to nedokáže. Napriek tomu Kristus hovorí: nechajte maličkých nech idú ku mne.. (voľne). Značí to jedno, o tých maličkých sa nemáme starať (po stránke ich voľby Boha prijať či odmietnuť, nemáme rozhodovať za nich!), tak či onak na ich stave pred Bohom nič nezmeníme. O nich Kristus nehovorí aby sa krstili, o nich hovorí aby sme im nebránili prísť k Nemu. Až príde čas! Ponechali im vôľu a priestor! Osobne sa domnievam, že to, či predčasne zomrelý človek bude spasený alebo nie, je dávno zapísané v knihe života.... preto nemám strach o tých malinkých nenarodených a narodených, ktorých tá naj.. naj... geniálnejšia a jediná cirkev ešte v minulom storočí odmietala pochovať v normálnych oddeleniach a zahrabávala ich v časti pre samovrahov a zločincov (v lepšom prípade za stenou cintorínov zvonku), len kvôli tomu, že neboli pokrstení!

Krst má nasledovať po tom ako vedome Krista uznáme ako svojho Spasiteľa. Pýtam sa, -Je toho schopné nemluvňa, šesťročný človek?
Rozhodne nikde nenájdeme v Písmach zástupný krst. Krst nie je univerzálnou vstupenkou do neba, krst je vyjadrením toho, čo sa v našom živote udialo a je naplnením, spečatením nášho rozhodnutia. Krst nie je kúpením si istoty, to už v žiadnom prípade! Boh nemá krám zo spásou ako Tesco oddelenie s rybami!
Pokrstiť sa preto, aby som išiel do neba bez osobného vzťahu s Bohom je to isté, ako poliať hlavu novorodencovi pokrižovanou (popr. i osolenou vodou - praktika v rokoch 200 a nasl. kvôli ničeniu baktérií) vodou, vlasy mu to umyje (sčasti) a toť vsjo! Krstiť preto, lebo sa to nosí a je to u nás zvykom , má ten istý význam ako robiť si na čelo medový krížik pri štedrovečernej večeri!
Človek sa potom musí akurát umyť a osušiť! Neprinesie mu to zhola nič!

Na záver malá rekapitulácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krstom nie je

Krst nemluvniat, detí, ktoré ešte nie sú schopné uveriť a zodpovedne sa rozhodnúť pre Ježiša.
Krst toho, kto neprijal vierou Krista ako Spasiteľa.
Krst toho, kto neprijal Ducha Svätého.
Krst toho, kto v pokání neprejavil ľútosť nad svojimi hriechmi.



Hovorí sa, že krst je nezmazateľné znamenie na celý život! Pokiaľ sa jednalo o krst v perinke, vedzte, že to bol obrad, pramálo majúci čo do činenia so skutočným krstom. Tým krstom, ktorý absolvoval Pavol, Peter, Filip, Eunuch, a po ňom státisíce veriacich. Krst, ktorým verejne deklarujeme svoj vzťah s Bohom, je niečim nezabudnuteľným, nevšedným a nenahraditeľným! Až tento vedomý krst je ozaj nezmazateľným úkonom, začiatkom nového života v Kristu!

Všimnite si prosím následnosť udalostí týkajúcich sa nás, v Ježišových slovách:

Marek 16:16 Ten, kto uverí a pokrstí sa , bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený .

A ja dodávam, -Aj keby bol pokrstený ix krát!

pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu