Kvasený karfiol, lahôdka

Autor: pavel ondera | 4.8.2008 o 11:38 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  9156x

Ďalší z receptov "starej matere". Každý iste pozná chuť karfiolu. Vyprážaný, varený, mixovaný... ale kvasený karfiol je skutočná lahôdka. Neveríte? Vyskúšajte!

Kvasenie je proces, ktorý dáva kvasenému obsahu nezameniteľnú chuť, je to proces premeny cukrov, proces ktorý naše chuťové bunky dokáže vybičovať do nepríčetnosti a posadnutosti. Zvlášť ak sa vykvasený produkt následne spracuje destiláciou a výťažok sa skonzumuje vo väčšom množstve. Destilácia karfiolu však nehrozí. Už len z toho dôvodu, že ide o pochutinu vhodnú ako príloha k jedlám, majúcu špecifickú chuť, ktorá vhodne dopĺňa požiadavky gurmánskych chuťových pohárikov.

Na prípravu potrebujeme samozrejme karfiol, čas a jednotlivé prísady. Soľ, vodu, karotku, zeler, cesnak, nové a čierne celé korenie, zelené korenie, jalovec, chilli papričku, štvorlitrový a sedemdecový pohár.

A tak poďme na to!

Karfiol rozoberieme na ružičky a premyjeme vodou. Nezabudnem ako tento úkon opomenuli urobiť v kuchyni počas mojej vojenskej služby. Z vyprážaného karfiolu sme potom vyťahovali na svetlo Božie krásne zelené húsenice a chrumkavých ucholakov.

Karotku a kaleráb (môžete dať aj petržlen) pokrájame na kúsky vhodné akurát pod naše zúbky. Ani majitelia falošných chrupov pre ktorých je mrkva pritvrdá sa nemusia obávať, aj tá sčasti zmäkne a pri tom ostane chrumkavá podobne ako ostatné ingrediencie.

Cesnak nechávame celý. Jeho množstvo je priamo úmerné obľúbenosti v tej či ktorej kuchyni. Keďže u nás sme ho "schopní dávať i do lekvárových buchiet", na jednu dávku spotrebujem celú jednu hlavičku. Zeler pridá zvláštnu koreňovú chuť ale nekonzumujeme ho, stačí ho teda nakrájať na väčšie kusy.


Soľ je samostatnou kapitolou a na jej množstvo sa názory líšia ako pri kvasených uhorkách tak i pri karfiole. Rokmi som si overil dávku dve a pol poriadnej polievkovej lyžice na štvorlitrový pohár. Aby som ju tam napratal zaručene všetku, rozmiešam ju v menšom množstve vody, zalejem naplnený pohár a dolejem vlažnou vodou rovno z vodovodu. Nemusíte sa báť žeby nálev ostal v spodnej časti slanší. Prebublávaním uvoľneného oxidu uhličitého sa soľ dostane i na najvrchnejšie poschodie.

Pri ukladaní zeleniny do pohára striedavo pridávam korenie a približne do stredu umiestnim chilli papričku. Pri výbere korenia sa fantázii a chuti medze nekladú, hádam len treba dodržať určenie použitia korenín, aníz a škoricu by som rozhodne nepridával aj keď ... v takom Anglicku kde jedia k steakom lekvár by možno aj škorica mala nádej na úspech.


Pohár je naplnený, zelenina zaliata nálevom. Cesnak som schválne umiestnil na kraj pohára aby bol dobre viditeľný. Je akýmsi barometrom, ktorý nám oznámi, že proces kvasenia už treba zastaviť. On totiž krásne zmodrá skoro až do fialova. Je len málo produktov modrej farby, ktoré je človek ochotný skonzumovať a medzi zeleninou hádam nenájdeme ani jeden. Aj napriek modrej farbe však cesnak môžeme jesť po celých strúčikoch. Ostrosť, ktorá väčšine vadí sa takmer vytratí ale chuť cesnaku ostane. Je proste vynikajúci.


Teraz prichádza na rad náš univerzálny kvasný uzáver v podobe sedemdecovej zaváraninovej fľaše. Aby ho nevytlačil obsah štvorlitrovky, naplníme ho tak do polovice čistou vodou.


Umiestnime ho do otvoru štvorlitrového pohára a doplníme vodu až začne pretekať do misky pod ním. Vodu pravidelne kontrolujeme a dopĺňame, zabránime tak vzniku plesňového povlaku na hladine.


Po dvadsiatich štyroch hodinách už vidieť mliečny zákal, neklamný znak kvasenia. Musím Vás však upozorniť na jednu menej príjemnú vec. Každý kto už varil karfiol vie, že aróma ktorá sa šíri spod pokrievky nie je práve vôňou od Calvina Kleina. Je to však len slabý odvar arómy, ktorá sa šíri pri kvasení karfiolu. Celý proces vyslovene smrdí. Jediným riešením je umiestniť celý pohár do miestnosti kde nám nebude smrad otravovať život. Vhodná je komora, špajza, pivnica či garáž. Ak si hotový karfiol naberieme na tanierik smrad zmizne, ostane len perfektná chuť. Ozaj to stojí za to!


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Zadlžiť deti sa môže. Naozaj (píše Peter Tkačenko)

Toto nie je rada, že sa treba zadlžovať.

Bývalý šéf tímu Gorila: Našli sme stámiliónové transakcie

Suma mala skončiť na účte, na ktorý mal Malchárek alebo jeho blízki prístup.


Už ste čítali?