reklama

Zaváranie húb je rozprávka (fotorecept)

Tak na toto ročné obdobie sa nesmierne teším. Zbieranie húb v našom kraji patrí k neskoro jesennej, ale dlho očakávanej udalosti. Nažhavení hubári denne sledovali správy o výskyte húb, kontrolovali trhoviská, najistejšie barometre rastu toľko očakávanej pochúťky. Kúpiť si zavarené či nasušené hríby dokáže každý. Bez urážky, čaro spočíva v zbieraní a samotnej úprave. Dnes sa venujem zaváraniu sucháčov z hubárskej obilnice, Záhoria.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Prvý výlet nepriniesol také očakávané výsledky aké sa podľa počierných matrón, ledva viditeľných za kopami hríbov na trhoviskách dali predpokladať. Nuž, nemám tak početnú rodinu, ktorá sa vyrojí do lesa ako menšia rota a v rojnici doslova prešmejdí centimeter po centimetri. Chvála Bohu, že nemám. Živiť pätnásť krkov deň čo deň, to chce nielen podporu od štátu, ale hlavne nekonečnú drzosť a šikovnosť s ktorou sa títo naši spoluobčania už musia narodiť, pretože to , sa jednoducho nedá naučiť.

Nuž povedzte, nestojí takýto pohľad za tých pár kilometrov v nohách? Takto by to nenaaranžoval ani Saudek. Pardón, ten je skôr na baby.
Na obrázku Suchohríb hnedý (Xerocomus badius).



Huby sa čistia priamo na mieste kde ich nájdeme. Jednak nám to ušetrí neskôr kopu času a na druhej strane, považujem za akúsi povinnosť nechať na mieste nálezu aspoň korene, podhubie, ktoré ako asi mylne predpokladám, je zárukou nového vyrašenia hríbu na mieste nálezu. Nuž čo, každý máme nejaké predstavy.
Takto to vyzerá, keď sa držíme tohoto pravidla, hríbiky už stačí ozaj iba minimálne a detailne očistiť. Úlovok rozdelíme na tie, ktoré budeme sušiť a tie ktoré chceme mraziť alebo zavárať. Do pohárov vyberáme menšie hríbiky, zdravé, tvrdé, bez náznaku plesňe. Drobnejšie necháme celé i s hlúbikom, väčšie krájame na polovičky a štvrťky.



Sprcha je blahodárny vynález. Osvieži a dokonca i čistí. To mi pripomína ten vtip, ako malý cigán vrieska, že už chce von spod sprchy. -Už som osprchovaný mama, už mi vidno sveter!
Hríbiky dôkladne prepláchneme sprchou, mydlo ani shower gel neodporúčam používať. Veľmi by to neskôr bublinkovalo, keď príde na rad prevarenie. No posuňme sa ďalej, vlastne o pár hodín späť.



Cestou z hubačky sme "úplnou náhodou" míňali predavačov tiež jesennej lahôdky, burčiaku. To auto zastavilo celkom samé. Nie a nie sa pohnúť.



Zázrak rodenia sa červeného vína. Sladký, až sa jazyk lepí. Toto keby poznali bohovia na Olympe, nikdy by neoslavovali "ambróziu". Tak si trošku dáme do nosa, nech nám ide práca od ruky.



Do vrelej vody vsypeme dve kopcové čajové lyžičky soli a jednu kyseliny citrónovej. Kyselinu? Že prečo?

Voľakedy som hríbiky preváral len v osolenej vode. Po naplnení pohárov a zaliatím nálevom mi doslova vyliezali von. Neskôr sa všetky namačkali na jednu hromadu, ako keď rozheganý Ikarus v bratislavskej MHD začne prudko brzdiť. Zavarené hríbiky proste plávali pod víčkom a dole bol trojcentimetrový usoplený priestor. Keď som sa snažil po otvorení jeden, dva nabrať vidličkou, zväčša som vytiahol celú zlepenú guču, v lepšom prípade som odtrhol kúsok hríbika. Kyselina dokázala zázrak. Huby sa uložili pekne rovnomerne, dajú sa po jednom vyberať. Kto by sa obavál prílišnej kyslosti, nemusí mať strach. Kyselina, neviem ako, spôsobí len zmenu konzistencie lepidla jednotlivých kúskov pri zachovaní adekvátnej chrumkavosti, bez zmeny iných chuťových vlastností.

Varíme len päť minút. Na hladine sa utvorí pena, ktorú treba odoberať sitkom alebo lyžičkou. Inak by nám obsah hrnca vykypel. Do piatich minút sa huby prestanú tlačiť k hladine, ako vidieť na obrázku zo začiatku varu.



Prevarené, už "vyškolené" hríby scedíme a prepláchneme studenou vodou. Obsah sitka pred prevarením a po ňom je jasne rozdielny.



Na dno pohárov (mimochodom menších, od horčice), dáme cibuľu. Používam červenú kombinovanú s bielou. Na spodok dva mesiačiky, iné môžeme dať do stredu alebo na vrch. Na jeden "moderný horčičák" (pohárik), potrebujeme minimálne 200g surových hríbikov, na to nezabudnite! Zalejeme nálevom. Ja používam normálny sladkokyslý, pripravený podľa návodu na obale, tak ako pri uhorkách. Akurát kôpor vynechávam. Nuž, ale ak by niekto chcel, môže si nielen nálev, ale i obsah ochutiť chrenom, cesnakom, chilli papričkami, videl som hríbiky s mrkvou a šparglou či olivami, fantázii sa na kulinárskom poli medze nekladú.



A tu už vidieť, ako spokojne si naše sústa hovia v pohári. Nikto sa nikam netlačí, nikto nechce byť skôr prehnaný tráviacim traktom. Berú svoj údel taký ako je. Keď prídu na radu ...



Mňam. Škoda že necítite tu almáziu na jazyku. No, vyzerá to, že prázdny pohár znamená sucho v studni. Idem sa pozrieť či tam ešte niečo neostalo.



Ešte aspoň pár kvapiek hovorím si. Potom mi došlo, že som doma sám.



To je ono. Dary slnka, prírody a Boha pretavené do opojného lahodného moku.



A tu máme výsledok. Po zatvorení som hríby sterilizoval, teda skôr varil v hrnci ďalších päť minút. Neodporúčam variť dlhšie. Raz som bol na návšteve, kde sterilizovali hríby DVE! hodiny. Mal som neskôr to "šťastie" musieť takto upravený produkt okúsiť. Fuj. Čisté blato s hlienom pretavené do jednej kaše.

Ale nechcem Vám na záver kaziť chuť. Ako vidíte, hríbiky sú uložené na starej posteľnej povliečke, ktorá bude suplovať fusak. Dôvod je jednoduchý. Idú spinkať. Pekne v teplúčku, aby postupne chladli a proces zavárania bol dotiahnutý do konca. Tam pôjdem aj ja. Pod perinku, kde proces premeny burčiaku na neškodné telesné tekutiny bude pokračovať.

Pri zbere takýchto hríbov nebezpečie otravy nehrozí. Čo sa Vám však môže stať, že sa do košíka primotá Hríb horký (Boletus radicans). Ako už názov naznačuje, je to horká potvora. Pred rokmi sa nedopatrením dostal i k nám a žiaľ, nevšimli sme si ho. Čo horšie, usušili sme ho spolu s ostatnými a putoval do štvorlitrového pohára, neskôr do vianočnej kapustnice. Celá skončila u organizácie Vodárne a kanalizácie a žena narýchlo dovárala náhradnú kapustovú polievku. Ak sa Vám nejaký hríbik nepozdáva, treba ho nakrojiť a obliznúť. Keď sa Vám zmraští tvár, naďabili ste na záškodníka. Nuž a ak by Vám ho našli v košíku, hrozí pokuta až 1.000,-Sk za každý kus. V extrémnom prípade a pri veľkej smole tak môžete zaplatiť aj sto tisíc. Stačí nazbierať sto absolútne nepoužiteľných hríbikov.

Prajem krásnu jesennú hubačku.



pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu