Bratislavské kostoly I. (Saleziánsky-Miletičova)

Autor: pavel ondera | 26.7.2009 o 13:13 | Karma článku: 11,93 | Prečítané:  6490x

Prvou lastovičkou série o bratislavských kostoloch je kostol Saleziánov, kostol Panny Márie, pomocnice kresťanov.

Séria týchto dokumentačných článkov sa bude opierať o fakty, historické pozadie a zaujímavosti spojené so vznikom a funkciou jednotlivých kostolov. Zväčša ide o historické stavby (i keď začínam pomerne mladým kostolom), ktoré sú dominantami nášho mesta. ľudia okolo nich denne prechádzajú, stretávajú sa pred nimi či v nich. Názvy ako Blumentál, svätá Trojica, Kapucíni sú vžité do povedomia obyvateľov mesta. Napriek tomu, že ich denne používajú, veľa o nich nevedia. Verím, že moja snaha vyvierajúca zo vzťahu k histórii a fotografii bude prijatá všetkými oslovenými kladne.

Nebudem porovnávať vierovyznania, rôzne vieroučné odchýlky ani vyzdvihovať jednu stavbu nad druhú. Bratislava ako multi náboženská metropola poskytuje veriacim i obdivovateľom architektúry našich predkov nesmierne bohatstvo práve v chrámoch viery. Bola by škoda obchádzať ich bez povšimnutia.

Kostol stojí na rušnom mieste Bratislavy priamo pri priesečníku ulíc Miletičova - Záhradnícka. Pôvodný projekt z r. 1934 nahradila nová architektonická štúdia manželov ing. arch. Weberových, ktorí diplomovali u prof. J.Lacku (pravda vtedy ako Ada Valentková a Marián Weber), a v auguste 1969 odišli do Švajčiarska. Kompletný projekt pre realizáciu na základe štúdie Weberových vypracoval ing. Marián Bajan z Bratislavy.

Základný kameň kostola požehnal i pápež pri svojej návšteve Šaštína 1. júla 1995 a tak stavba sa mohla začať. Kostol na ktorý sa od prvej architektonicko-urbanistickej štúdie čakalo 65 rokov dokončili po 22 mesiacoch. Autorom sochy Dona Bosca je akad. sochár Teodor Baník.



Nie náhodou som začal sériu o našich kostoloch práve v saleziánskom chráme. V tomto roku si pripomínajú okrúhle výročie svojho založenia (150 rokov), čo máme možnosť vidieť i na výzdobe miesta z ktorého zaznieva Božie Slovo.



Moderná architektúra kostola je atraktívna zo všetkých strán. Vitrážové okná citlivo prepúšťajú práve toľko svetla, aby bola zachovaná dôstojnosť miesta a intimita chvíľe, kedy veriaci môže v tichosti rozjímať nad Božím Slovom. Autorom okien je Slávo Brezina.



Na chóre nájde miesto 180 ľudí. Spolu so spodnou časťou je kapacita kostola 450 miest na sedenie. Postranné strešné okná spustenej strechy presvetľujú obdive galérie na chóre.



Efekt presvetlenia nad oltárnym priestorom dosiahli architekti umiestnením dvanásťuholníkového preskleného svetlíka, čo zvlášť v slnečných dňoch prispieva k monumentalite priestoru.



Kostol Panny Márie, pomocnice kresťanov je jedným z vyše 150 veľkých chrámov v 34 štátoch sveta, ktoré sú jej zasvätené. Pravda, hovoríme len o saleziánskych chrámoch.

Autorom sochy Panny Márie je akad. sochár Teodor Baník.



V oltárnej časti vidíme štyri keramické prvky, ktoré dotvárajú celkové moderné poňatie centrálneho priestoru chrámovej lode.



Keramické reliéfy sú dielom akad. maliara Juraja Martha.



Detail strohej, ale pri tom veľmi vkusnej výzdoby oltárnej časti.



Na vyše dvadsať metrovej zvonici je osadený štvormetrový biely oceľový kríž, pri večernom osvetlení žiariaci do diaľky. Vnútri sú umiestnené tri zvony vyrobené dielňou Márie Dytrichovej z Brodku u Přerova.

Najväčší spodný má za patrónku Pannu Máriu Pomocnicu, s nápisom "Spievame Zdravas, Mária na úsvite, na poludnie i pred západom slnka". Priemer venca je 930mm, váži rovných 500kg so základnou výškou tónu a 1.

Nad ním je zvon stredný, patrónom je Don Bosco. Pod čepcom je nápis "Daj mi duše, ostatné si vezmi" Priemer venca je 803mm, váži 330kg so základnou výškou tónu c 2.

Horný, najmenší má za patróna Dominika Savia s nápisom "Dominik Savio, chlapec, ktorý vedel chcieť". Priemer venca je 698mm, váži 220kg so základnou výškou tónu d 2.



Pohľad na kostol zo Záhradníckej ulice. Hlavná fasáda napovedá o architektonickej kvalite celého objektu, práve perfektným keramickým dvojfarebným obkladom.





Večerné efekty robí 1,20m vysoké stĺpikové vonkajšie osvetlenie, iluminácia bočných lamiel fasády kostola, veže, osvetlenie sochy Dona Bosca a nasvietenie lesklého kríža. Žiaľ v dobe kedy som tvoril tento článok bolo osvetlenie nefunkčné. Jediné čo sa v neskorých večerných hodinách rozsvietilo, bol výklenok pri vstupe do chrámu so sochou Panny Márie.



Pri písaní článku som použil materiály, ktoré mi spolu s láskavým svolením nafotiť objekt kostola poskytol miestny pán farár (foto 22. júla 2009). V nich bol i článok od Prof. Ing. Arch. Štefana Šlachtu Csc, rektora Vysokej školy výtvarných umení z roku 1997. Dovolil som si i z neho čerpať informácie.

Poznámka k sérii o bratislavských kostoloch

I v minulosti boly kostoly cieľom rôznych indivíduí, ktorým nebolo nič cudzieho cudzie a tak veľa vzácnych diel a liturgických pomôcok zmizlo bez stopy. Našťastie, dnešná doba so sebou priniesla i možnosť dokonalejšie chrániť súkromný i cirkevný majetok. Všetky kostoly majú rôzne zabezpečovacie systémy, popr. sú napojené na centrálny pult ochrany polície.

Súvisiace články série

ECAV-Prievoz* ECAV Veľký a Malý kostol*

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?