Bratislavské kostoly IV. (Dóm sv. Martina)

Dóm sa delí na chrámovú loď a svätyňu, teda na priestor adorácie a bohoslužieb a na priestor pre veriacich, ktorí sa zúčastňujú na bohoslužbách. Okrem bežných občanov, sedávajú na stoličkách chrámu hlavy štátu, členovia vlády, parlamentu, politických strán i hostia iných krajín a štátov. Z tohoto pohľadu je tento chrám skutočne výnimočným.

Už len pohľad z priestoru chrámovej lode dáva tušiť jeho mohutnosť.
Dĺžka vrátane sakristie 69,37m
Šírka 22,85m
Hrúbka múrov trojlodia 1,5m
Hrúbka múrov svätyne 926mm
Výška lodí 16,02m
Výška svätyne 18,5m

Po obidvoch stranách svätyne sú situované neogotické stallá (lavice pre kanovníkov). Pohľad na severnú stranu svätyne.

Vo výške takmer devätnástich metrov sa klenie nádherne zdobený strop.

Južná strana svätyne.

Bohato zdobené stallá sú prepracované do detailov. Kto len trochu pozná Bibliu vie, že ovečka nesúca kríž predstavuje v prenesenom zmysle Krista, ktorý sa sám vydal na smrť v súlade s takmer päťstoročným proroctvom pred vlastnou udalosťou ... Izaiáš 53:7 vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca

Chrámy stavané v katolíckom duchu sú bohatšie vo svojej výzdobe ako iné a dávajú možnosť obracať sa k Bohu i cez zástupy svätých. V každom kostole nájdeme menšie oltáre a kaplnky. Oltár Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na južnej strane trojlodia. Okrem Márie sú na ňom sochy ďalších svätíc. Svätá Apolónia, sv. Genovéva, sv. Rozália Palermská, sv. Cecília, sv. Lucia a sv. Filoména. Sochy dopĺňajú reliéfne výjavy zo života Krista až po Jeho ukladanie do hrobu.

V severnej časti trojlodia je oltár Kríža. Centrom je súsošie kalvárie pod ktorým stojí Mária a apoštol Ján. V predele pod krížom je reliéfny obraz poslednej večere vytvorený podľa slávnej fresky Leonarda Da Vinci.

Chrám je osvetlený viacerými gotickými oknami s farebnými vitrážami z rokov regotizácie 1874.

Detail vitráže.

Socha obdivovaná každým návštevníkom Dómu. Svätý Martin sa delí o svoj plášť so žobrákom. Vytvoril ju v roku 1735 Juraj Rafael Donner a portrétne črty Martina znázorňujú ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho. V popredí krstiteľnica, gotická kovolejárska pamiatka z roku 1409. Jej výška je 92 cm a kryt tvorí neogotická helmica.

Kaplnka svätej Anny sa nachádza v severnej časti trojlodia. Na čelnej strane je umiestnené súsošie Panny Márie a svätej Anny, ktoré bolo súčasťou dnes už zaniknutého neogotického oltára. Z tejto kaplnky je vstup do jedinej prístupnej krypty Dómu.

Tzv. Arcibiskupská krypta je rozvetvená do štyroch chodieb. Nachádza sa tu viac ako 90 hrobov v troch radoch pod sebou. Posledným tu pochovaným je správca farnosti Jozef Beitl v roku 1991.

Chodbou sa dostaneme pod kaplnku Jána Almužníka, k miestu kde sú voľne uložené rakvy arcibiskupov Imricha Esterházyho (1745), Mikuláša Csákyho (1757), Františka Barkóczyho (1765) a kardinála Jozefa Batthyányho (1799).

Na južnej strane hlavnej lode odkryli archeológovia ľudské pozostatky. Dlážku tu nahradilo sklo. Kostol je vystavaný na starom cintoríne. Má to aj oveľa hlbší význam. Dole v zemi ležia zosnulí, na zemi sú živí a hore, tam je Boh.

Kaplnka sv. Jána Almužníka. Tu sa musím pristaviť a povedať čosi viac ako len strohý komentár.

Jeho mien je viacero. John the Merciful, John the Almsgiver, John V of Alexandria, Johannes Eleemon. Narodil sa približne okolo roku 560 na Cypre. Bol biskupom v Alexandrii v 7. storočí a preslávil sa tým, že dokázal do vtedajšej spoločnosti zaviesť princípy, aké vládli medzi ľuďmi len v časoch svätého účinkovania apoštolov Ježiša Krista.

Kto by nepoznal význam slova "almužna". Milodar. Biskup rozdal celý svoj majetok a zasadil sa o to, aby tento princíp dávania, či už lásky alebo aj majetku vo vtedajšej cirkvi fungoval. Ohlasy na túto skutočne apoštolskú aktivitu pretrvávajú do dnešných dní. V čase, kedy sa do chrámu dostali ostatky (relikvia) sv. Jána Almužníka sa katolícka cirkev veľmi starala, a to musím podotknúť, ako jediná o spodinu, žobrákov, ktorí boli síce spoločnosťou tolerovaní, ale pramálo sa o nich starala. Možno cirkev otvorila oči mešťanostom a veriacim tej doby a začali na prvú charitu v Bratislave aktívne prispievať.

Teraz sa vráťme k osobe, vlastne telu Jána Almužníka. Podľa tradície zomrel na sv. Martina, 11. novembra v roku 619 alebo 620. Podľa rukopisu Pelbarta Temesváriho (dnes v správe lyceálnej knižnice v Bratislave), dal kráľ Matej Korvín v 15-tom storočí postaviť v Budíne drahú a krásnu kaplnku. Jej relikviou sa stalo mumifikované telo svätého Jána Almužníka, ktoré dostal ako diplomatický dar od sultána Bajazida II. Neskôr, v 16. stor., kráľovná Mária Uhorská-Habsburgská opúšťa Budín po prehratej bitke pri Moháči (1526), kde jej pri úteku zahynul manžel. Svoje poklady z Budína, medzi nimi aj ostatky Jána Almužníka v striebornej rakve, naložila na lode. Konvoj mal nasmerované do Bratislavy. Pri Ostrihome lode napadli. Dve z nich sa dokonca potopili... To, čo zachránili, uložili do Bratislavy.

23. februára 1580 informoval v liste Radéczy Rudolfa II., že po otvorení truhly s ostatkami, kde bolo neporušené telo svätca z jeho mumifikovaného tela odňali jeden prst ľavej ruky za prítomnosti čanádskeho biskupa Baltazára Melegha pre viedenských jezuitov. Okolo 16. júna 1715 oddelili od relikvie pravú nohu – od kotníka nižšie a poskytli ju Budínu. Schránka pre telo bola otvorená prakticky po storočiach a viacerí mali možnosť vidieť relikviu, o ktorej kanonik Uzeróczy napísal, že telo nebolo neporušené. Slávnostná procesia sprevádzala relikviu (nohu) do novej kaplnky v Budínskej radnici. Dnes je v pokladnici Korvínovho kostola. Arcibiskup Augustín Saský nariadil, Františkovi Gotzlovi, aby jednu malú časť relikvie poskytol aj pápežovi Klementovi XI., 30. apríla 1716. Jeho nasledovník, prímas Imrich Esterházy daroval zase jednu časť relikvie jágerskému biskupovi Gabrielovi Erdodymu 1. febr. 1729 a pri dóme dal postaviť novú kaplnku, pre ktorú dal tiež opraviť striebornú presklennú schránku relikvie u viedenského zlatníka Josepha Wurtha. Tú na obrázku nájdete pod ochranou modrej mreže. Z jeho zachovaného tela dala Bratislava v októbri roku 2005 rebrovú kosť ruským pravoslávnym mníchom. Inú relikviu dostal už skôr svätcov rodný Cyprus. Zdroj: Časopis bratislavských seminaristov

Ostaňme ešte chvíľu v minulosti. Od začiatku bol kostol čisto pod správou katolíckej cirkvi. Prišli však roky 1619-1621, kedy sa určením osudu a politickou situáciou v Európe dostal pod správu protestantov. Ako vidieť, vôbec ho to nepoznačilo. Išlo o protihabsburské povstanie sedmohradského kniežata Gabriela Betlena, ktoré zasiahlo Bratislavu. Betlen v rokoch 1619-1621 mal nad mestom moc, jeho povstanie bolo definitívne ukončené až v roku 1626 mierom podpísaným v Bratislave. Za jeho pôsobenia postavili evanjelickí protestanti v Bratislave dva kostoly. Potom nastúpilo obdobie rekatolizácie až do roku, kedy bol v platnosť uvedený tzv. Tolerančný patent (1781).

Niektoré klenoty Dómu svätého Martina sú vystavené priamo oproti vstupu pre verejnosť.

Iné sú v prísne stráženej klenotnici Dómu, kde platí zákaz fotografovania. Keďže na webe som zábery z týchto častí klenotnice našiel, rozhodol som sa ho porušiť (fotené bez blesku). Povolenie farnosti na fotenie v chráme predsa stále platilo.

Medzi najvzácnejšie skvosty, ktoré sa nazbierali za 557 rokov existencie kostola patrí vysoká gotická monštrancia, rôzne bohoslužobné predmety, rúcha, mitry či pontifikálne črievice zdobené ručnou výšivkou.

Bratislavský zázrak. Ruka vypálená do žehliacej dosky duchom Hansa Klementa Zwespenbauera. Tiež sa nachádza v klenotnici.

Pán Ježíš Kristus, čo viac dodať?

Pohľadom na priestor svätyne sa lúčim s chrámom Svätého Martina. Verím, že každému z Vás, ktorí ste dočítali fotočlánok o Dóme svätého Martina až po tento posledný komentár, niečo dal. A to je cieľom každého pokračovania série, nech už ide o takýto výnimočný chrám, alebo len o obyčajný zborový dom.