reklama

Prvé ohliadnutie späť

Na konci roka väčšinou bilancujeme. Koľko sme zjedli, vyfajčili, koľko potomkov sa nám narodilo a kde všade (koľko ešte nie), čo sme dokázali a s akým úspechom, čo sa nám podarilo a čo naopak, sme nezvládli. Nie je tomu inak ani u nadšencov fotografie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Fotografi sú zvláštna kasta. Nieže by boli viac ako ostatní, skôr sú uletení svojským smerom, podobne ako rybári, košikári, šachisti, zberatelia húb a ženských trofejí (jedno nevylučuje druhé), proste koníček je vlastne pre jeho vyznávača koňom. Každý sa rád pochváli tým čo sa mu podarilo. Aj ornitológ, archeológ, numizmatik, filatelista, či výtvarník, sochár a spevák, hrnčiar alebo drotár si výtvory svojej mysle, umu, náhody a šťastia nenechávajú pre seba. Nepoznám autora, ktorý by si svoj výtvor zamkol doma v kasni a neukázal nikomu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Táto fotografia v centre Bratislavy, kde je ulica celkom bez ľudí sa podarila takou náhodou, že som sám ostal zarazený. Jeden "báčik" sa síce objavil priamo v podchode, ale na mňa a retušovací program bol prikrátky. Vidieť toto miesto za denného svetla bez ľudí je tak pravdepodobné, ako roztrhať encyklopédiu Britanica, vyhodiť ju vzduchu a čakať, že sa na zem dostane v čitateľnej (pôvodnej) podobe.



Tu už sme pohľadom na ulici, ktorá takmer celá oplýva podobnými skvostami. Zablúdiť sem francúzsky turista, asi by čakal Aramisa s Athosom na koni a z vedľajšej brány vykuknúť kardinála Richelieu. Tu sa čas proste zastavil. Takmer všetky budovy vraj patria cirkvi. Možno sú na vine nevysporiadané majetkové vzťahy, možno je za tým niečo iné. Pravdou je, že reálny stav je taký ako môžete vidieť. Kto to má na saláme, či magistrát alebo cirkev je v podstate jedno. Skôr si myslím, že obaja. Aspoň máme čo fotiť!



Fotografie sú až na pár výnimiek radené chronologicky v čase minulého (ešte tohoto) roka. Sme stále vo februári. Aj táto pochádza zo série "Bratislava bez ľudí".



Kto neodfotil nádherne nasvietený Apollo most, ten hádam ani nie je (podľa miestnych "odborníkov") fotograf. Objekt je to tak fotogenický, že keby žil "El" Da Vinci, v Musée du Louvre by dnes visel Apollo a nie Madona. I keď, ... zrovnávať idol ženy s mostom je nadnesené, iste prehnané. Osobne sa prikláňam k tým babským krivkám.



Moderný obelisk symbolizujúci moc mamonu. Súkromná bezpečnostná služba dohliada na interný zákaz fotenia na tomto pozemku. Keďže som však stál na verejnej komunikácii, len sa nečinne prizerala.



Východ slnka. V studenom ráne bola výborná viditeľnosť. Bežne, kam až oko dovidí sa rozprestiera rovina no tentoraz slnko zvýraznilo kopce. Ak sa nemýlim, v pomyselnej priamke (Plynárenská, Prievoz, Vrakuňa atd), sa najbližšie kopce nachádzajú až za mestom Sereď smerom na Nitru.



Klasika zrúcanina Devín. Takýto pohľad poteší každé oko. Sútok Moravy a Dunaja.



Fotenie divadelného predstavenia má svoje špecifiká. Okrem nárokov na techniku ide o súhlas organizátora, notabene náhodne vycvaknutých osôb z publika. Na tejto akcii vládla zvláštna zhoda medzi účinkujúcimi a divákmi. Hádam preto, lebo išlo o predstavenie, ktoré oslovilo hlavne veriacich. Fotografia je zo záveru predstavenia "Posledná šanca".



Prvý zážitok v divadle. Kamaráti? Súrodenci? Prvá láska? Kto vie. Život píše svoje príbehy bez ohľadu na naše ambície a zámery. Niekto to volá osud, niekto to berie vierou, iný sa odvoláva na svoje rozhodnutia. Ale ako sa rozhodnúť a pomôcť tomu, aby som stretol anglickú následníčku trónu a ako ovplyvniť to, aby som bol ja ten jej vyvolený? Asi to takto nefunguje ...



Rýchlosť a čas. Čas sa zastaviť aparátom dá. Hlavne to je cieľom fotografie. I rýchlosť je možné zachytiť. O kombináciu zastaveného času a pohybu som sa pokúsil v tomto momente.



Štadión Interu je neďaleko nákupného centra "Polus". Jednostranná symbióza (čo je nezmysel ako noha), teda jednostranné profitovanie je z tejto snímky zjavné. Nákupný košík takmer v strede ihriska si vyslúžil moju pozornosť. Asi v ňom prevážajú futbalové lopty, sieťky do bránok a počas zápasu pohotove slúži ako "nosítka", či na prevoz unaveného diváka alebo rozhodcu. Hľadal som €uro v zámku, nenašiel som nič. Čím to otvorili???



Kolárovo. Posledný z mostov s celodrevenou konštrukciou, ojedinelý v Európe. Je dlhý 86 metrov a široký 2,25 m. Agátove drevo použité na stavbu v roku 1992 malo nahradiť jeho predchodcu z päťdesiatich rokov, ktorého zničili kryhy. Agát by mal zabezpečiť jeho životnosť do roku 2142. Vtedy ho už asi neodfotím, aby som si overil pravdivosť správy, len by som si želal, aby do tej doby tade tiekol aspoň ten Malý Dunaj.



Šelmy sú vždy lákadlom pre oči. Ich ladnosť, dokonalé pohyby a výzor je proste úchvatnou dokonalosťou Stvoriteľa. Našťastie tie naše sú človeku neškodné, skôr na osoh. Taký Afričan by to asi o svojich šelmách a šelmičkách povedať nemohol. Povahu však majú rovnakú, len ústa a žalúdok menšie.



Zvedavé pubertiačky. Tieto dve, práve dospievajúce kobylky strkali nozdry doslova do všetkého. Všetko chceli zažiť, všetko vyskúšať, teenegerská drzosť miestami zastierala vnímanie ich skutočnej krásy. Našťastie, na rozdiel od niektorých našich dospievajúcich človečenských potomkov si napokon zachovali svoju "konskú dôstojnosť" a nechali ma pokojne odísť aj s oblízaným objektívom.



pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu