reklama

Čo to o úspechu a realite

Čas sa naplnil a starý rok je už minulosťou. S nádejou, očakávaním a svojimi plánmi vstupujeme do nového časového obdobia, ktoré je ohraničené počtom mesiacov, týždňov, dní, hodín, minút a sekúnd. Takto o rok na tom budeme tak isto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Každý z nás verí, že o rok bude snovať nové plány, že sa bude opäť tešiť a radovať v kruhu rodiny, že bude ďakovať za úspešné obdobie a očakávať ešte úspešnejšie. Čo je však úspech? Materiálne hodnoty? Zdravie? Vyliečenie zo zákernej choroby?

Úspech je relatívny pojem. To, čo pre niekoho znamená maličkosť, je pre iného celoživotná výhra. A naopak platí, že to čo je pre niekoho snom, je pre iného všednou realitou.

Fotografie v tomto článku sú poslednými z roku 2009 a len doplnkom pre oko, s textom nesúvisia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Televízie nás kŕmia dnes a denne falošným ponímaním sveta, ktoré vedie k posunu hodnôt u človeka. Na jednej strane by každý z nás chcel byť Julia Roberts alebo mať doma prinajmenšom Georg (a) Clooney (ho). Keď už nič iné tak ich peniaze, s ktorými by "už vedel ako naložiť". Každý z nás by okamžite menil s filmovými postavami, ktorým sa šťastie len tak lepí na päty, ktoré zvládnu manželskú neveru (aj za cenu, že si nájdu lepšiu a krajšiu), utečú každému policajtovi, a poradia si s armádami dvoch štátov. Podvedome však každý vie, a niekto si to dokonca i uvedomuje (;-)), že sú to len rozprávky pre dospelých, skresľovanie reality, a mazanie medu okolo huby.

V druhom kole nám televízie ponúkajú krv a utrpenie. Hádam preto, aby v nás utvrdili pocit, že sa máme aj vďaka nim super a to čo sa stalo iným, okolo nás len prebehlo ako infarkt okolo Jožovej ženy. Ťahákmi hlavných správ sú tragédie, katastrofy, ohrozenia, ktoré útočia na city človeka. Tu ma zaráža fakt, že obyčajný (aj neobyčajný), človek po týchto informáciách prahne. Uvedomujeme si, že takto by to nemalo byť, ale prvým čo si na internetovom spravodajstve otvoríme je správa typu "zabila svojho dvojmesačného synčeka". Podobne sa nám tají dych pri hlavnom spravodajstve, kde sú na prvom mieste zábery z nehôd a katastrof (s upozornením, že nasledujúce obrázky nie sú vhodné pre deti sa už TV ani nezdržiavajú). Kto je tu chorý? My, čo si tieto správy vyžadujeme, alebo tí, ktorí ich poskytujú? Žeby obaja? Odpoveď, že doba je taká, mi ako vysvetlenie jednoducho nestačí.



Snaha dosiahnuť úspech je hnacou silou, ktorá dokáže hory prenášať. Pokiaľ sa jedná o aktivitu prinášajúcu prospech jednotlivcovi, spoločnosti bez toho, aby dopady takéhoto úspechu išli na úkor iného, na úkor širšej skupiny, nebodaj národa či civilizácie, potom sa nedá proti nemu nič namietať. Druhá, odvrátená strana úspechu (jeho dopadu), a to môžeme nájsť vo väčšine prípadov však svedčí o opaku. História ukazuje a súčasnosť potvrdzuje, že v prípade úspechu ide o presadzovanie svojich (egoistických), cieľov a plánov bez ohľadu na prostriedky a ostatných. Zahmlievaním skutočného dopadu svojej aktivity (napr. zdôraznením istého prínosu pre nadácie, príspevky, kvázi dobročinnosťou ...), sa zdajú negatívne dopady zanedbateľnejšie.



Úspech a cesta k nemu so sebou prináša situácie, kedy sa treba rozhodnúť, voliť si medzi menším zlom a väčším, medzi obetovaním istých hodnôt alebo pohodlia, seba či svojich blízkych. Nuž aj tu platí pravidlo, že cena obete pri honbe za úspechom je relatívna podľa toho, z akej strany sa na ňu pozrieme. Neprajem nikomu, aby sa mu po rokoch dostalo výčitky od potomka, "Kde si bol, keď som ťa potreboval? Keď som plakal po večeroch do vankúša?" Odpoveď, typu "pracoval som aby sme mali túto vilu", bude sotva dostatočným argumentom pre ospravedlnenie sa v jeho očiach.



Teraz sa pomaly dostávame k úspechu, ktorý sa nevyznačuje bohatstvom a dokonca ani mocou. Spejeme k tomu, čo som si uvedomil až v určitom veku. Ide o úspech, ktorý napĺňa duševne i materiálne, o úspech kedy človek pocíti, že ho "tí" ostatní "berú" a potrebujú. Kedy mu oplácajú to čo dáva, kedy nezáleží na majetku a sile, ale hlavnými hodnotami je láska, pomoc, a jednotlivcova "jedinečnosť", nenahraditeľnosť.

Práve v týchto dňoch som bol v spoločnosti, jeden z nás skoro onemel, keď vošiel do miestnosti herec, populárny z aktuálneho seriálu, nebudem chodiť okolo horúcej kaše z "Paneláku". "Dobrý večer majstre" snažil sa upútať pozornosť a nám všetkým (čo sme asi z planéty opíc), dôležito oznámil, že sa jedná o pána iks ypsilon, veľmi úspešného a bohatého muža...



Nuž viete, obdiv podľa mňa patrí človeku, ktorý rozdáva radosť a pokoj. Človeku, ktorý vie podať pomocnú ruku, človeku, ktorý vie pomôcť už len tým, že je. Stalo sa Vám niekedy, že ste sa potrebovali vyrozprávať? Hm. A nie je komu. Že ste potrebovali desať korún na chleba a nebolo toho, kto by Vám požičal, daroval? Že ste cítili samotu a stačilo len, aby niekto sedel vo Vašej prítomnosti, aj keď mlčal? Ak nie, potom možno nechápete kam mierim.



Úspech je dočasný. Na tých najúspešnejších si ľudia spomínajú pri pohľade na pamätníky, pri čítaní mena, ktoré sa dedí z generácie na generáciu, na tých, ktorí dali ľudstvu nové objavy a vynálezy, paradoxne i na tie, ktoré v konečnom dôsledku stáli milióny ľudí život.

Po miliardách žijúcich na tejto planéte ostali len artefakty vhodné pre archeologické skupiny. Nebude tomu inak ani naďalej. I tento rok prinesie množstvo nových, v budúcnosti zaujímavých kostí a kostičiek, nad ktorými budú učenci žasnúť a určovať podľa nich kultúrne a civilizačné dáta. Čo sa však už nikto nedozvie (čo je dnes pre nás ako jednotlivcov najpodstatnejšie), je to, ako bola naša osoba vnímaná vo vzťahu ku svojim blízkym a širšiemu okoliu v dobe, kedy žila. Raz sa zabudne na Fica, Mečiara, Slotu, Busha, Marylin Monroe, Cloony-ho, Ramba, Pyšnú princeznú, Majora Zemana, Cmoríka, Prednú, Zadnú, Malachovskú, Puškárovú, Flintovú ... Hiltona i Nera...

Všetko je dočasné. Čo však dôležité je, je to, čo prebieha tu a teraz. Na svete je veľa zla. Slovko "veľa" však dostatočne nevystihuje merateľnú hodnotu danej veličiny. Je to v nás. Skúsme tento pomer zvrátiť. Zabudnime na úspech materiálno-mocenský a skúsme dosiahnuť úspech na poli lásky a spolupatričnosti. Všetci sme toho schopní, chce to len vôľu otočiť svoje ponímanie hodnôt, aj keď nám dnešná spoločnosť hádže pod nohy polená. Ani materiálna časť úspechu na seba potom nedá dlho čakať.



Bonus na záver. Keď hrali vo viedenskej filharmónii novoročný koncert, nevynechali ani Straussovu skladbu "Na krásnom modrom Dunaji". Dirigentom orchestra bol osemdesiatpäťročný charizmatický Georges Pretre. Prestrihy na Dunaj ukazovali hnedo šedivú rieku, ktorá s prívlastkom "na modrom" mala málo čo spoločné. Ako vidieť ide len o uhoľ pohľadu. Ja ho u nás doma vidím modro.



pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu