Prvý kilometer cudzinca v Bratislave

Autor: pavel ondera | 12.10.2010 o 8:04 | (upravené 12.10.2010 o 18:24) Karma článku: 15,03 | Prečítané:  94482x

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji IIHF 2011 budú už od 29. apríla. Vžil som sa do role turistu, ktorý pricestoval vlakom do Bratislavy. Podľa mapy, je štadión vzdialený iba dve ulice, Šancová a Trnavská. Vybral som sa teda pešo.

Samotnú Hlavnú stanicu som prehliadke nepodrobil, veď o nej sa toho už napísalo dosť a dosť. Pôvodne som mal v pláne zdokumentovať zaujímavé pohľady na mesto, ktoré by každého cudzinca na každom kroku uisťovali, že sa nachádza v metropole Slovenska, výstavnom meste na modrom Dunaji. Po pár metroch však vidím, že moja snaha je márna. A tak obraciam o 180 stupňov a poďho fotiť skutočnú realitu.

Tento paškvil za nemalé peniaze, ktorý úplne skryl historickú budovu nestojí ani za zdokumentovanie. Tak len jeden rýchly snímok, nech mi nepopraskajú čočky v objektíve.



Presúvam sa do koridoru zvaného východ od nástupíšť. Napriek tomu, že sa mi na krku hompáľa aparát, zastavujú ma dvaja cudzinci, bezradne stojaci pod svetelnou tabuľou pri východe. Neveriacky krútia hlavou a pýtajú sa, či toto je skutočne Hlavná stanica Bratislava. Vysvetľujem, že áno, taký šok, aký som zbadal v ich očiach, som už dávno nevidel. Po pár sekundách mi zapína a tak im ukazujem cestu do hlavného vestibulu. Trošku si oddýchli. Ničmenej museli aj tak prejsť okolo odtrhnutého zvodu okapovej rúry, a popod vykrivený vývesný štít polície. Mimochodom, široko ďaleko žiaden vchod na policajnú stanicu nevidieť... hádam vývesný štít oznamuje, že pod ním by mal stáť policajt, inak si jeho prítomnosť vysvetliť neviem.



Nabudený šokom cudzincov, ktorí si odkráčali opraviť mienku o slovenských železniciach do hlavného vestibulu (to si teda polepšili!), sa začínam motkať po okolí stanice... Konečná električiek je ľahko identifikovateľná zvrchu. Ak sa na ňu chcete dostať, treba sa vrátiť do hlavného vestibulu, alebo použiť skratku popri bufetoch... dôvtipné! Pre odvážnejších pripadá do úvahy skok zo strechy nástupišťa. Išlo by však skutočne o odvážlivcov. Okrem toho, že si môžete zašpiniť obuv, sa podľa tohoto pohľadu môžete dole i prepadnúť...



Každý cestujúci, ktorí vystúpi na Hlavnej stanici iste už vo vlaku cíti nutkanie skočiť si na parket za zvukov rokenrolu. Zážitok z cestovania so slovenskými železnicami, potrebuje v konečnej stanici uvoľnenie a relax. Po tom ako vás pred vstupnou halou osloví päť žobrákov v úvodzovkách, ktorí nemajú na čúčo, už po ničom inom ani netúžite. Nie je nič jednoduchšie... riaďťe sa šípkou.



Parkovisko alá biznis slovakjurop... Panáčik s príslušnými známosťami si prenajme pár štvorcových metrov a začne podnikať. Stačia mu disky z kolies, stará hrdzavá retiazka a poprípade dôchodca na dohodu, ktorý vyberá euríčka... Neuveriteľné, toto je vstupná brána do Hlavného mesta!



Tento zabudnutý artefakt socializmu som míňal denne pred tridsiatimi rokmi. Ktovie čo hlásna trúba komu dnes ohlasuje. Viem si ale hlásenie živo predstaviť: "Žádáme pána Žinčicu ze Serede, aby sa dostavil na nástupičše, vlak mu o pet minút odchádza... Jeho žena volala už trecíkrát..."



Špaky a vajgle. Plné koše, po zemi papieriky. Koše obité, otrieskané a ohorené... realita fajčiacej Budapešti a realita Bratislavy, Hlavnej stanice... Navštívil som obidvoje...



Nedávno sa udeľovali anti-nobelove ceny. Projektant tejto polozastrešenej promenády by si cenu za zohavenie Bratislavy rozhodne zaslúžil, aj s tými, ktorí majú tento úsek na starosti. Voľakedy tadeto viedla eletričková trať, ktorá pokračovala na Štefánikovú, vtedy Obrancov Mieru... po prestavbe vznikol tento útvar. Už vtedy, za socializmu, sa tu zhromažďovala chamraď a nebolo ničím zvláštnym, nájsť tu pospávať ľudí, ktorých pozostaky z horného či dolného otvoru spríjemňovali cestu do práce či z nej. Pravda, dnes tu nájdete skôr striekačky, prázdne fľaše od najlacnejšieho alkoholu, zakrvavené servítky a pod., či už ako pozostatky bitiek alebo iných radovánok...



Tabuľa, ktorá asi bola určená k umiestneniu na iný flek... Vedel by som si ju predstaviť na vstupe do parkoviska...



Lavičky v okolí Hlavnej stanice... čím ich je menej, tým menej asociálov sa na nich usadí... to bol asi zámer správcu tohoto priestoru, ktorý sa hrdo označuje ako Predstaničné námestie. Že si nemá turista kde sadnúť? A načo! Turista má chodiť a kochať sa... tým čo mu ponúkame!



Nedalo mi, aby som sa nevrátil na chvíľu do predstaničnej promenády... ak by náhodný turista mal problém s pamäťou, môže si plagát odtrhnúť, starostlivo poskladať, uložiť v batožine či nohaviciach a v príhodnom čase si oživiť miesto a čas konania najvýnimočnejšej akcie 21 storočia... Použiť sa ale dá i na iné účely.



Kto by nepoznal rozprávku O perníkovej chalúpke. Tu ju máme sťa demoverziu. Nesmie chýbať na žiadnom detskom ihrisku! Sprayer sro zabezpečí aj tie najnáročnejšie požiadavky každého klienta. Stačí postaviť domček, najlepšie nanovo omietnutý a zavolať odborníkov.



Klasická bratislavská zástavka MHD. Skúsili by ste tam natlačiť použitý cestovný lístok? Ja veru nie. Blchy som mal v detstve, salmonelózu zo zmrzliny, črevný katar z pokazenej paštiky na dovolenke v Rumunsku, kiahne od susedov... stačilo.



Pokračujem po Šancovej smerom k Zimnému štadiónu. Roh Šancovej a Jelenej. Takýto kútik nemajú ani v Bronxe. Tam vždy stoja dvaja čierni maníci s horiacim sudom. Pravda, keď je zima, a okolo sa plíži Bruce Willis s tvrdým výrazom v tvári. A že by sme ich mohli najať na MS... atrakcia ako vyšitá a cudzinci si budú myslieť, že sme to všetko naaranžovali...



Toto sú niekdajšie potraviny. Asi ich aj s pozemkom vrátili niekomu v reštitúcii a ten ako to už býva, natiahol brká, no žiaľ mal dvanásť rozhádaných potomkov, inak by tam už dávno nejaký schopný politik otvoril prinajmenšom High Society Club.



Trafiku tu zabudol nejaký vojnový invalida, ktorému bola pridelená krátko po skončení prvej svetovej. Keďže odvtedy už pretieklo veľa vody Dunajom, trafika chátra a chátra. Stačí na ňu nacapiť ceduľku "Národná kultúrna pamiatka" a máme ďalší bodík v očiach cudzincov a zároveň vyriešený problém čo s touto haraburdou.



YMCA. Vychýrená to budova, ktorá za socializmu ako prvá poskytovala zážitok z panoramatického obrazu v kine. Dnes budova, plná všeličoho. Iste musia platiť veľké prenájmy a tak kašlú na to, ako to vyzerá pred ňou. Nechcel som všetko zdokumentovať, ani som nemohol, môj žalúdok to nezniesol...



Á, stavba storočia. Dnes zakonzervovaná, ale stále očarujúca. Pripomína nemocnicu Rázsochy na Kramároch v rovnakom štádiu, tiež je tesne pred dokončením. Tú však až tak nevidieť, a tak sa aj turisti môžu "ida okolo", pristaviť pri tejto opache.



Kto by si pomyslel, že v kopci na Šancovej je takéto ukryté kúpalisko. Pravda len pre vtákov a iné zvery s dlhými chvostami, ktoré sa neštítia člapotať sa v bačorine, na ktorej dne sa váľajú aj dopravné značky.



Staré dobré časy. Nazbierali sme papier a šup s ním do výkupu. Bolo na zmrzlinu, varenú kukuricu, pečené gaštany. Tradícia nevymiera! Aj keď, papier dnes nezbierajú deti, ale sociálne slabší, nekupujú si za neho zmrzku ani gaštany, ale výživnejšie látky, ktoré konzumujú priamo pri výkupe. Alebo, žeby výkup platil rovno čučom akože v akcii?



Šancová Beskydská. Tak toto nemajú hocikde... Namiesto opravy domu, stačí zopár brvien a balkón vydrží ďalších dvadsať rokov. Hneď pod ním výnosný biznis, ktorý vďaka médiám a uvoľnenej atmosfére letí čoraz viac... Nikto nám nemôže vyčítať, že nejdeme s dobou a nie sme flexibilní...



Chudáci Číňania. Akýsi vandal im rozbil reklamu. Možno mu nechutili ryžové rezance, veď aj čínsky kuchár môže mať "svoj deň". Oprava je drahá. A tak vyzývam všetkých, ktorým záleží na vzhľade Bratislavy, ktorú o pár mesiacov bude vidieť celý svet, aby prišli poobedovať k našim čínskym spoluobčanom. Čo na tom, že ste zvyknutí na šunkofleky... čína je čína, podporíte tým solventnosť našich zahraničných investorov, a bude aj na opravu reklamnej cedule.



Cez križovatku Račianska Šancová sa denne premelie pol Bratislavy. Vedia to i reklamné spoločnosti. Škoda že ich spôsoby majú charakter reklamy z prelomu 19 a 20 storočia... Nuž kto by sa pri tejto reklame pristavil? Iba bláznivý fotograf.



Ojóój, psíčkari. Odkedy mi strpčili život prostredníctvom svojich miláčikov, všímam si ich správanie. Pravda, niektorí dbajú na čistotu okolia, väčšina však na to robí to isté, čo ich pes. Výnimkou nie je ani priestor medzi Račianskym a Trnavským námestím. Veď posúďte sami ...



Oproti železničnej poliklinike býval koniec stanice. Dnes je tu divoké parkovisko, ktoré si niektorí mýlia so skládkou a tak tu zaparkovali i svoju sedačku.



V rámci voľajakej akcie sa rozhodli iniciatívni občania skrášliť podchod na Trnavskom mýte. Veľká vďaka za to! Vyčistili steny od letákov v rámci svojich možností a snažili sa zakryť stopy po sprayeroch. Nie všetko sa podarilo a nie všetko bolo v ich silách. Napríklad nahradiť tento kus obloženia schodiska. Verím, že do MS s tým niekto niečo urobí. Ako však poznám našich zodpovedných, najskôr zatlčú doskami celý podchod, ako že vraj mimo prevádzky, a na cestu dajú namaľovať zebry, vyjde to lacnejšie... a že tam nebudú semafóry to neva... vymyslíme nový šport...



Tieto plagáty museli byť lepené sekundovým lepidlom... nejdú dole a nejdú, za toho otca!



Zabudnutý leták... júl 2009. Ten má teda výdrž.



Ľudia zlatí, povedzte mi čo má toto spojené s kreativitou, s umením alebo estetikou. Pripadá mi to živočíšne primitívne, ako keď si zviera značkuje svoje teritórium... tam to ale aspoň smrdí... z tohoto sa len dvíha žalúdok... bez vône a zápachu.



Dorazili sme do cieľa. Zimný štadión, dejisko MS 2011 Bratislava. Starší záber.



Čas výstavby, skelet štadiónu.



A tu máme dnešný stav... Ak by som bol turista, už cestou k štadiónu by ma prepadali chmurné myšlienky a obavy z toho, čo môžem očakávať po takejto hororovej prechádzke. Nuž práce finišujú, stánok slovenského hokeja bude iste dobre pripravený. Čo však potom, ako turista opustí štadión? Ako pôjde našimi bežnými ulicami k svojmu hotelu? Prepadne ho niekto? Budú ho obťažovať žobráci? Oberú ho taxikári? Naletí občanom tmavšej pleti na Miletičke? Okradnú ho v MHD? Zarobí na ňom mestská polícia? Zaplatí čašníkom viac ako našinec?

Tých otázok je veľa. Je načase niečo robiť. Nielen s naším mestom, ale aj s našimi spôsobmi. Príde veľa cudzincov, ktorí tu budú po prvý raz a ako takí budú o našom meste, o krajine i ľuďoch v nej, hovoriť po návrate domov a to po celom svete. Ešte máme čas!



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení za kauzu nástenkový tender.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.


Už ste čítali?