Obyčajní ľudia

Autor: pavel ondera | 2.11.2010 o 7:34 | Karma článku: 16,40 | Prečítané:  2825x

Majú svoje starosti i radosti, menšie i väčšie. Majú svoje plány a sny, no realita všedného dňa ich zahaľuje hmlou. Sto a jedenkrát za deň sa zožierajú banalitami, nervy tečú, a tak sú napokon radi, keď obyčajný deň, obyčajného človeka, večer končí.

Obyčajný človek berie život taký aký je. Zdražia mäso, mlieko, plyn, teplo? Z médií sa dopočuje sto a jeden dôvod, prečo k tomu vláda a podnikatelia museli pristúpiť. Zašomre si, zanadáva, čo zanadáva, hreší ako ten najspodnejší knajpák, ale nakoniec skloní hlavu ako tá ovca a drží hubu. Podľa jeho mienky mu ani nič iné neostáva.

Obyčajnému človeku pred voľbami nasľubujú hory a doly a marišku k tomu... reku aspoň pri tej mariši zabudne na chvíľu na realitu. Hory a doly zmiznú niekam na plagáty dovolenkových destinácií a mariška ... hádam aspoň pri tomto sľube mohol použiť svoj rozum v plnom výkone... sci-fi.

Obyčajný človek, čo sa poctivo a zodpovedne zúčastnil volebnej maškarády, kde si mohol vybrať iba z ponúknutého (Chcete ten rezeň v cestíčku alebo v trojobale? Na prírodno? Áááá, mladý pán by rád sviečkovú? Tú nemáme!), vyberá podľa chuti na ďalšie volebné obdobie. Že mu napokon v ústach ostane iba horkosť, úplne iná chuť akú si predstavoval, je už len jeho vec.

Obyčajný človek musí makať až sa z neho dymí. Zamestnávateľ požaduje flexibilnosť (robiť všetko a kedykoľvek), lojalitu (byť firme verný až za hrob), znalosti (anglický, nemecký jazyk slovom i písmom, PC na úrovni programátora a skúsenosti 40-ročného harcovníka, v zamestnancových dvadsiatich rokoch). Okej, ak v niektorom smere tento obyčajný a mladý človek pokuľháva, ešte šanca je, čo nevie, naučíme ho. O starého (35 a viac), záujem nemáme.

Obyčajnému človeku len vyliezajú oči z jamôk, pri pohľade na svoju výplatnú pásku, keď vidí čo je podľa (asi neobyčajných) ľudí priemerná mzda v tom a tom kraji. Veru aj v tom najbohatšom bratislavskom ľudia makajú od slnka do slnka za 300-350€ Úmerne so vzdialenosťou od Bratislavy výšky mzdy úmerne klesá. Vychytené médiá (doslova mééééé-diá), porovnajú slovenský plat so zahraničnými a obyčajný hneď nadobudne dojem, že nezarába až tak zle, v podstate je milionárom. Veď v afrických "vychytených" destináciách je mesačná mzda na úrovni vreckového našich dietok.

Obyčajný človek si ráno kúpi najčítanejší a najbulvárnejší denník, ktorý mu predloží toľko "šokujúcich" informácií, že má do večera o čom hovoriť a čo rozoberať. Kde, kto, s kým, prečo, za čo, o koľkej, smrť, utrpenie, slzy, citové vydieranie ...

V práci (ak má vôbec tú možnosť), si zapne najpočúvanejšie rádio ex, alebo yx, a od rána môže súťažiť, počúvať ako redaktor vydávajúci sa za dementa (alebo, že by nie?), sa dovolal so svojím vymysleným stupídnym problémom na ministerstvo, úrad, do firmy..., trinásťkrát za pracovnú dobu si môže vypočuť tú istú skladbu, zaručený hit, pri ktorom vyskočí zo stoličky, zak-wáka, wáka si, a zakrepčí brušný tanec spolu s interpretkou... a stokrát bude počuť tú istú reklamu ako sa stať do pár sekúnd výkonným milovníkom/diablom rovno v kancelárii, len ak si zakúpi pilulku "vždy a všade".

Obyčajný človek uháňa domov a cestou musí obstarať poživatiny. Navštívi hyperobchod, kde pri vchode dostane letáčik, pri cenách hovädzieho šok, pri syroch triašku, pri platení kolaps (lebo nefunguje karta), a na druhý deň hnačku (potraviny boli po záruke prebalené do nových obalov).

Obyčajný človek si cestou domov prežije ďalšiu traumu spôsobenou šokom z aktuálnej situácie na našich cestách. Namiesto desiatich minút cestuje hodinu a pol. Všetko je upchaté a policajti majú dopravu na háku. Veď pri riadení premávky nemajú čas vyberať pokuty, tak načo sa snažiť naplniť výkon povolania v tej nevýnosnej časti.

Obyčajný človek si miesto na parkovanie musí hľadať sám. Ak sa nezdrží v hyper (však viete kde), jeho šance vzrastajú, ak príde neskoro, tátoša musí nechať so strachom tam, kde miesto ostalo. Na trávniku, pred vchodom do lekárne, pred materskou škôlkou, alebo o štyri ulice ďalej, kde je tma jak v rohu, lebo mestská časť (ktorej predstaviteľov volil), šetrí na verejnom osvetlení, aby bolo na trináste platy miestnej správy.

Obyčajný človek sa vrhne k šporáku... za hodinu musí vykúzliť večeru pre svojich kúzelných blízkych, ktorí preferujú počítačové hry, sitkomy, krimi noviny a podobné, myseľ ochabujúce aktivity.

Ak všetko prebehne podľa plánu, obyčajný človek zapne hlavné večerné, slovenské správy. Nuž a to nemal robiť. Dvíha sa mu tlak, hrubé slová striedajú tie jemnejšie, občas i slza vyskočí z ľavého očka. Takto rozladený očakáva bombu záveru dňa. Mladší sa venujú sami sebe, pokiaľ ich v tom ich vlastné ratolesti ponechajú a zatiaľ čo svojím vyčíňaním v detskej, pijú krv susedom, starší si zvolia nejaký ten tri dni avizovaný trhák dňa, vychytenej televíznej stanice, počas maxireklamy stihnú ožehliť, upratať, umyť riady ...

Obyčajní ľudia napokon zaspávajú únavou, ohúrení dianím počas dňa a dianím v posledných minútach na obrazovke... Ráno čaká obyčajného človeka ten istý scenár, pravda s malými obmenami.

Obyčajní ľudia nemajú čas na ostatných obyčajných ľudí, ani na tých najobyčajnejších, ktorí mútia vody v parlamente. Majú svoje starosti i radosti. Majú svoje plány a sny, ktoré im realita všedného dňa zahaľuje hmlou. Ani sa nenazdajú a zistia, že im život pretiekol pomedzi prsty.

Jedného dňa sa obyčajný človek zobudí a zistí, že už nemusí vstávať do práce. Celoživotné úspory vrazí ako sponzorský dar do starobinca, kde vyfasuje izbičku so šporákom a posteľou, s nahluchlým susedom, ktorého televízor reve na celé poschodie a okakaným parapetom od holubov, ktorých kŕmi horná suseda. Poštárka mu donesie zaslúžených 310€, na ktoré makal celé roky a obyčajný človek si začne užívať dôchodok. K lekárovi, do obchodu, do lekárne, do parku, do kostola a domov. Nuž, život obyčajných ľudí je ako rebrík do kurína, krátky a pos.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vrátia vám sluch a narovnajú krivý palec. Čudné inzeráty lákajú na šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.


Už ste čítali?