reklama

Veľmi rád by som žil v štáte ...

Páni "Smeráci", necítite potrebu konečne pohnúť s kolesom dejín Slovenska tak, aby smerovalo do pozitívnych, ľuďom prospešných vôd?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Po tom, ako ste získali neoddiskutovateľnú väčšinu vo voľbách, som sa domnieval, že všetko pôjde ako po masle. Prioritou bude občan a sociálne výhody, zabezpečenie vymožiteľnosti práva a postih pre doteraz nepolapiteľných. Žiaľ, sklamal som sa, no ešte je hádam čas.

Spomeniem zopár príkladov z posledných týždňov, mesiacov.

Zhoršujúca sa situácia spolunažívania s rómskym obyvateľstvom na Slovensku sa blíži ku katastrofickému scenáru. Namiesto toho, aby zákon tvrdo vyžadoval rovnaké povinnosti pre rómov tak ako ich musia plniť gádžovia, hovorí sa o tolerancii a iných prístupoch k ľuďom, ktorí z cca 80% niesú a nikdy nebudú ochotní pristúpiť na nejaký program, ktorý by neprinášal výhody len im a museli by plniť podmienky tak ako gádžisti. Ich vypočítavosť nepozná hraníc, príkladom pre riešenie ich otázky by mala byť situácia spred pár týždňov vo Veľkej Británii (niekde v tejto ostrovnej krajine), kde im zobrali ich vlastné deti namiesto toho, aby im pridelili sociálne dávky.

V Partizánskom sa rozhodli aspoň postaviť plot a ako tak eliminovať hrozbu z ich strany, načo sa v tlači objavili články o tom, že takéto riešenie vlastne nič nerieši, články od ľudí, ktorí sami žiadne riešenia nemajú a róma videli len na Hlavnej stanici v Bratislave a aj tomu sa naširoko vyhli. Prihrievanie si polievočky v nič neznamenajúcich funkciách v tejto spoločnosti je naším mediálnym športom.

Na Slovensku sa množia prípady útokov psov na človeka. Namiesto toho, aby bol majiteľ takéhoto psa pohnaný k zodpovednosti a pes automaticky utratený, špekuluje sa o tom, či dotyčný útok sám nevyprovokoval, či ten chudáčik pes nebol samou obeťou donútený k tomu, aby ju roztrhal. Povinné nosenie náhubkov sa okamžite stretlo s odporom zo strany psíčkarov, dosť na tom, že psov už dosť obmedzujú tým, že ich musia vodiť na špagáte!

Podobne je to s ochranou medveďov. Máme ich toľko, že by sme ich pomaly mohli vyvážať ako čínania ryžu a šmejdové bavlnené tričká. Že si človek nemôže vyjsť do lesa bez toho, aby zo sebou zobral guľovnicu a v prípade ohrozenia a zastrelenia šelmy nešiel do basy, si turistiku už ani neviem predstaviť.

Poďme ale k podstatnejším veciam.

Všetci vieme, že od našich severných susedov sa na Slovensko vozia nekvalitné potraviny, zvlášť mäso. Namiesto toho aby sa stopol dovoz potravín an-block z tejto krajiny, aby sme sa nemuseli báť, že na raňajky si dáme so salámom i cestársku soľ, sa nič nedeje. Nemáme tuším ani zákon, ktorý by prikazoval uvádzať skutočného výrobcu na tovare, často tam ako krajinu pôvodu nájdete nič nehovoriacu vetu: "Vyrobené v EU".

Ako je možné, že podnikateľ môže dlhovať zamestnancom výplatu viac ako jeden mesiac? Veď z výplat odvádza čiastku štátu. Keď po takmer pol roku nevyplatenia ničoho a nikomu zdrhne do zahraničia, štát len pokrčí plecami. Že o prípade musel vedieť pochopí i malé decko, ktoré tiež pravidelne sleduje správy z domova. Nechápem, prečo proti takýmto podnikateľom jednoducho nemôžete zakročiť ešte v čase, kým nestihnú všetok svoj majetok zbaliť a vyexpedovať za hranice. Podal niekto za týchto ľudí žalobu, bude tohoto podnikateľa hľadať Interpol? Zaplatí napokon, čo zaplatit mal?

V televíziách sa objavujú relácie, ktoré ako správne povedal pán Maďarič, robia zo Slovákov hlúpejší národ. Iste, ich ponuka sa odvíja od dopytu a keby poeple metre ukázli, že na tieto stupidity nečučí pol národa, televízie by ich stiahli. Nuž ale! Za to, aký je tento národ a aký bude po ďaľších ix storočí zodpovedá ten, ktorý tento národ vedie. Keď už neakceptuje jeho vôlu čo sa týka zákonodarstva (napríklad sa ho nik nepýtal či sa chce oddeliť od ČSFR, imunitu ste rušili 20 rokov napriek tomu, že to všetci chceli, inštitút referenda beriete len ako odporúčací, kým naopak jeho výsledok by mal byť pre vás záväzný a to aj pri nižšej účasti voličov - kto nezahlasuje podriadi sa vôli hlasujúcich), mali by ste sa snažiť o jeho kultúru a vyspelosť. Tolerovaním stupidity a vulgarity v médiách (TV a Rozhlasové stanice), tomu rozhodne neprispievate.

Verejnosť si plne uvedomuje, že tento štát funguje úplne obrátene ako by mal, príklad funkčnosti štátu, kde je občan spokojný hľadajte v severských modeloch. Na Slovensku musí namiesto štátu fungovať občan a to 24 hodín denne len kvôli tomu, aby štát fungoval od 8 hodiny rána do 15 hodiny poobede. Vtedy zvyčajne končia všetky úrady, končia služby zo strany štátu. Iste, polícia ostáva, tá vám dá pokutu kedykoľvek v priebehu 24 hodín! Podobne aj záchranka. Ak sa jej podarí prísť na čas, máte šancu. Stačí ak vám príbuzní, rodina zo sebou nabalia pyžamo, plachtu, hygienické veci, toaletný papier, minerálky, termosku na čaj, ešus a príbor, baterku, mobil a nabíjačku (za nabíjanie niekde účtujú až 5€/deň) a samozrejme peniažky v hotovosti. (Aby ste mohli zaplatiť za každý deň strávený na lôžku a prípadne si priplatiť za televízor, ticho a starostlivosť vo forme nadštandardu). Mimochodom, tie poisťovne ma už vážne štvali, ako sa nechali niektorí politici počuť, vraj treba viaceré poisťovňe, aby bola konkurencia. Kam to s tým konkurenčným prostredím dotiahli po pätnástich rokoch môžeme vidieť v každej nemocnici. Hlavne že oni sa vozia v limuzínach a liečiť sa chodia do zahraničia. Veď predsa na to majú, je trhové hospodárstvo!

Mám už dosť rokov, zažil som normalizáciu za čias Husáka, pamätám i na tanky. Zažil som Klondike po revolúcii, rozdelenie štátu, i sľubované Švajčiarsko jedným "národovcom" v baránčom rúchu. Prežil som politika s keľňou i toho, čo chcel prikázať, aby ženy vodičky smeli jazdiť len vpravo. Pády vlády, vzostupy, politické výmeny celých oddelení až po pracovníkov vo funkcii údržbárov. Pripisoval som to nenažranosti politikov, rodinkárstvu, baženiu po moci. Vždy som sa sa ale nádejal, že bude lepšie, aj keď v prípade nikdy nekončiaceho boja koalície s opozíciou o peniaze sa táto nádej zdala byť až priveľmi detinská. Dnes je to však inak. Máte väčšinu!

A tak "Smeráci", chcem vám povedať, že by som rád žil v štáte, kde sa nebudem báť ísť večer po ulici bez toho, aby ma niekto napadol, alebo, aby som dostal pokutu za to, že idem o polnoci mimo priechodu pre chodcov. Veľmi rád by som žil v štáte, kde by som si mohol otvoriť malý bufetík bez toho, aby odo mňa nejaký odroň pýtal výpalné. Rád by som žil v štáte, kde keď prídem na úrad, budem pre jej zamestnanca ten, čo mu prispieva na plat a nie ten, ktorého sa treba čím skôr zbaviť. Rád by som žil v štáte, kde keď ochoriem, budú sa o mňa starať ako o vlastného príbuzného. Rád by som žil v štáte, kde keď sa mi udeje neprávosť zo strany jednotlivca alebo firmy či nebodaj štátu, príde k satisfakcii do dvoch - troch mesiacov. Kde ma banka nebude okrádať, kde ma reklama nebude podvádzať, kde bude chránený môj majetok a zabezpečená istota v prípade núdze. Chcem žiť v štáte, na ktorý budem rád prispievať a on mi za to bude poskytovať ochranu a istoty. Chcem ísť denne do obchodu a kúpiť si to, čo potrebujem bez toho, aby som musel rozmýšľať či na to mám. Chcem ísť raz do roka na dovolenku, deťom kúpiť zmrzlinu, banány a jahody vždy, keď na ne dostanú chuť. Chcem mať pekné Vianoce, Veľkú noc, a keď príde čas i dôchodok.

Poraďte mi teda "Smeráci" existuje takáto krajina a je reálna možnosť sa tam odsťahovať?

Alebo, žeby ste mi to vedeli zabezpečiť Vy?

pavel ondera

pavel ondera

Bloger 
  • Počet článkov:  256
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík:  Sranda musí byťTaxikárske storyRealita životaKresťanstvo včera a dnesCez objektívDutá vŕbaPoviedkyReceptyNázoryBratislavské kostoly

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu