pavel ondera
Sila Dunaja
Ked som pred piatimi rokmi fotil okolie Dunaja, ani ma nenapadlo, že tieto fotografie raz použijem pre porovnanie jeho sily, mohutnosti a nebezpečia, ktoré v čase svojej dravosti predvádzal v minulých dňoch.
Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Ked som pred piatimi rokmi fotil okolie Dunaja, ani ma nenapadlo, že tieto fotografie raz použijem pre porovnanie jeho sily, mohutnosti a nebezpečia, ktoré v čase svojej dravosti predvádzal v minulých dňoch.
O tomto čase sa hovorí ako o uhorkovej sezóne. A skutočne, záhradky, trhoviská sú plné tejto nezastupiteľnej zeleniny našich domácností. Pred rokom vznikol nápad usporiadať minisúťaž O najlepší kvašák.
Čas plynie neuveriteľným tempom. Od "dušičiek" prešlo pár chvíľ, v skutočnosti vyše dvoch týždňov. Cintoríny sa dostali do všedného režimu, ktorý tu vládne počas celého roka. Zastavme sa na chvíľku.
Hubári na Slovensku s výnimkou juhozápadu, sa prakticky od začiatku jari pýšili svojimi úlovkami. My, z tak zatracovanej Bratislavy sme len potichúčky čakali, kedy hubárska sezóna vypukne aj u nás. Konečne!
Väčšine ľudí dym smrdí. Niet sa čo čudovať, veď ide o jeden z produktov horenia a dnes páli človek takmer všetko... Dym však môže prinášať i pôžitok.
Rekonštrukcia bojov o Bratislavu prilákala stovky návštevníkov. Organizačne bolo podujatie zabezpečené takmer po každej stránke, ale chybička sa vlúdila. Viac v skrátenej reportáži.
Rástla, rástla, vraj ešte rastie... trošku urýchlený pôrod bol avizovaný už na piatok. Samozrejme, že som to nestihol. Prišiel som tak o "kúlové" tričko a balónik, bez ktorých svoju 48-ku hádam ani neprežijem. No a čo. Aj tak nemám rád obchody, v ktorých je veľa ľudí ...
Dnešná občianska aktivita Aloisa Hlinu mi bola viac ako sympatická. Ovečky milujem.
Hovorí sa, že bratislavčania sú najmenší ľudia na svete. Keď napadne desať centimetrov snehu, majú ho až po krk. Pravdou je, že tentoraz sneh hlavné mesto nezaskočil. V priebehu pár hodín boli ulice na poriadku a mne tak zmarili plán zhotoviť jedinečné fotky kalamity v Bratislave. Vybral som sa teda rovno na hrad. Nie so sťažnosťou ale s fotoaparátom.
Rok 2009 pomaly speje ku svojmu vstupu do histórie. Čo sa udialo, čoho sme boli svedkami, alebo len tak nás zaujalo dokumentujeme i vlastnými silami. Niekto mobilom, iný kompaktom či zrkadlovkou, deti aj vodovými farbičkami.
Na konci roka väčšinou bilancujeme. Koľko sme zjedli, vyfajčili, koľko potomkov sa nám narodilo a kde všade (koľko ešte nie), čo sme dokázali a s akým úspechom, čo sa nám podarilo a čo naopak, sme nezvládli. Nie je tomu inak ani u nadšencov fotografie.
O vianočných trhoch v našom meste počúvam už zopár dní. Návštevnosť vysoko prevyšuje pôvodné nádeje stánkárov, ceny sa pohybujú v medziach očakávania s prihliadnutím na našu ekonomickú situáciu, kvalita podávaných produktov je priamo úmerná ziskuchtivosti investujúcich podnikateľov. Zaujala ma však iná stránka. Čiernobiela. A na Mikuláša.
Ružinovské hody tak ako každé iné, zanechali v návštevníkoch zážitky a nezabudnuteľné chvíle. Pokračovanie prvej série snímok.
Hody v bratislavskom Ružinove prebiehali počas celého víkendu.
Prijal som pozvanie na chovnú stanicu plemena "Furioso" neďaleko Modry. Ide o jazdecké kone s ktorých krásou sa dnes chcem s vami podeliť.
Nad mestom sa preháňali oblaky inšpirované rýchlosťou pretekárov na pezinskej Babe. Deň, kedy sa menia svetelné podmienky pre fotografa doslova po sekundách, o to bolo dnešná fotoprechádzka náročnejšia.
Veľa toho o bratislavských fontánach na internete nenájdete. Prešiel som starým mestom, zablúdil až k Polus City Center. Niektoré fontány lahodili oku, iné boli osirelé. Vo fotočlánku nájdete i pár zimných pohľadov.
Vraví sa, že voda je horší živel ako oheň. Dunaj opäť pohrozil, aby sme pamätali, že s ním nie sú žarty. Aj keď som nezachytil kulminačný bod, prizrel som sa mu v čase, kedy už klesol viac ako o meter. Stále je však nebezpečný svojou mohutnosťou, veď posúďte sami.
Tíško a dôstojne sa plazí krajinou, aby rozdala život flóre a faune. Potom mizne v diaľke, prekonáva kilometer za kilometrom ...
Keď ho po pätnástich rokoch výstavby uviedli do chodu bolo centrom pozornosti na Slovensku a na jeho prevádzku sa ľudia chodili pozerať z miest od Skalice po Ubľu. I dnes sa pri ňom pristavujú turisti a sledujú jeho činnosť. Jedna z komôr bola pre údržbu odstavená tak som sa vybral s foťákom na krku práve k nej. Deň bol ako vymaľovaný.